Havária kvôli turistom v Namíbii

Namíbia je okrem svojej nekončiacej krásy prírody a pestrej fauny neslávne známa aj pre zlé a rozbité cesty. My v BUBO však presne vieme ako sa po takýchto cestách chodí. Autom si to valíme 120 km/h po vyvalcovanej piesočno-slanej ceste národného parku Skeleton Coast. Zastavujeme sa na mieste s názvom Cape Cross. Miesto, kde sa vyvaľujú voľne žijúce uškatce juhoafrické, s ktorými sa fotíme z bezprostrednej blízkosti. Žije tu obrovská kolónia s viac ako 20 000 jedincami. V tento istý deň navštívime aj lagúnu v prístavnom mestečku Walvis Bay, kde pre zmenu žijú obrovské kolónie plameniakov ružových. Dvaja sa ku ním brodíme v trenkách plytkou lagúnou s naivnou predstavou, že ich pohľadkáme. Hneď ako sme im narušili bezpečnostnú zónu, tak odleteli preč. Nevadí, ideme skúsiť uloviť zážitky o kúsok ďalej. Neubehlo ani 15 minút a my sa nečakane ocitneme v najchudobnejšej štvrti mestečka Walvis Bay. Na každom polorozbitom plechovom príbitku je hrdo vztíčená vlajka politickej ľudovej organizácie SWAPO. Táto organizácia okrem iného bojuje aj za politiku uzmierovania s bielými občanmi po ťažkej ére apartheidu. V osade si dávama pivko Windhoek v lokálnej krčmičke, kde nám neochotná černoška predáva pivo o 2 randy drahšie ako by mala spoza mreží. Bar je celý schovaný za mrežou, aby ju nikto nemohol prepadnúť a okradnúť. Pred krčmou si na stojáka lúskame pivečko. Domáci nám sem prichádzajú dávať prvé otázky. Tu z ničoho nič do seba narazia dve auta. Nečakane sme sa stali v osade stredobodom pozornosti až tak, že dokonca šoféri prechádzajúci okolo nás, prestali dávať pozor a pritom ako si nás obzerali, dvaja z nich do seba narazili. Bude bitka medzi domácimi? Nebude? Nevieme, lebo je čas odísť.