hello one rupee

Vytuzenej Indie sme sa dockali! Po prechode Nepalsko-Indickych hranic sme sa na zvysok dna zucastnili majstrovstiev subkontinentu v trubeni, a cudujte sa, vyhral to zrovna nas sofer, pretoze bol najvytrvalejsi zo vsetkych. Jeho rekord cini 22 zatrubeni urcenych jednemu cyklistovi. Inak si vsak viedol dobre, s vozidlom bol jedno telo a jeho indicky autobus nas dokonca prekvapil priestrannostou. Ako prve na nas cakalo hinduisticke svate mesto Varanasi, samozrejme s drobnymi detickami s nacvicenym pozdravom "hello, one rupee?", ale aj uzkymi ulickami kde ak nechcete vrazit do prezuvajucej kravy, musite minimalne prekrocit jej exkrementy (alebo neprekrocit, zobrat, vysusit a ako to robia miestni - vyuzit na kurenie). Posvatnost nasa kazdodenna. Okrem bezneho ruchu, ako na rieke Gange, tak na spalovacich ghatoch, mali sme aj cest stretnut svateho muza, co sa rozhodol po zvysok zivota pravu ruku ponechat vztycenu nad hlavou. Nestazoval si, podla vyrazu tvare bol na to za tie roky celkom zvyknuty. Akurat odumrety hnat si bali do nepriehladnej oranzovej latky, za co sme mu vdacni... A ake dalsie rekordy mame za sebou? Uplynule dni v Nepale sa nimi priam hemzili. Absolvovali sme cestu do praveku, rafting na rieke Trisuli za dazda totizto ponukal presne take jemnou hmlou prikryte pohlady na bujne zelenu vegetaciu. Hrial nas adrenalin a po rafte teply caj. Na dalsi den sa nam pocasie umudrilo a to az natolko, ze z Chitwanskeho narodneho parku sme rano pozorovali cely himalajsky masiv od Dhaulagiri, cez Annapurny az po Manaslu bez jedineho mracika. Okrem toho mame na konte (aj pamatovych kartach fotoaparatov) priblizne pat krokodilov, styri nosorozce (vratane mladatka), pavy, srnky a pozor, divokeho slona! 932 kilometrov stvorcovych narodneho parku a poslednych 35 jedincov tu divoko zijucich... Mame my stastie! Zdravime vsetkych z Indie (a specialne janovi bocorovi> dnes by malo namestie nazov namestie otravneho riksiara). Namaste!