Hinduistická dharma a Bhagavadgíta

Hinduizmus je zložité náboženstvo pochádzajúce z Indie, ktoré vyznáva možno až 1 miliarda ľudí. Okrem toho, že sa radí k najstarším náboženstvám na svete, o ňom môžeme povedať, že je aj jedno z najzložitejších na vysvetlenie (a pochopenie). Napriek tomu že má rôzne, od seba dosť odlišné „formy“, existuje zopár prvkov, ktoré „spájajú“ všetkých hinduistov na svete.

Jedným z týchto prvkov je viera v dharmu. Pojem dharma sa veľmi ťažko prekladá a najlepšie ho asi vystihuje „správne konanie“, alebo to, ako sa máme v živote správať. Každý živý tvor má svoju vlastnú dharmu, ktorá ho definuje a pokiaľ žije v súlade s dharmou, všetko je v poriadku. To znamená, že panovník vládne, lev žerie mäso a roľník pracuje na poli.

Najlepšie vysvetlenie dharmy nájdeme v obrovskom indickom epose Mahábharáta, ktorý opisuje boj o trón medzi dvomi rodinami, pričom jedna z nich uzurpovala kráľovstvo tej druhej. V jednej časti Mahábharáty, ktorá sa nazýva Bhagavadgíta, sa stretávame s bojovníkom Ardžunom a jeho vozatajom Krišnom, ktorý je prevtelením boha Višnu.

Dej sa odohráva tesne pred veľkou bitkou a Ardžuna rozmýšľa, či by nebolo lepšie sa nechať zabiť hneď na začiatku, aby nemusel zabíjať svojich známych a kamarátov, proti ktorým sa chystá bojovať. Krišna mu na to odpovedá, že ako príslušník kasty kšatria musí bojovať, pretože to je jeho poslanie. Ak by sa nechal zabiť, nepriateľ by vyhral a jeho blízki by sa trápili a tiež by boli zabití. Keďže je to jeho povinnosť, musí Ardžuna bojovať a ak bude treba, bude musieť aj zabíjať.

Na tomto príklade tak môžeme vidieť, ako hinduisti vnímajú dharmu a ako plnia svoje povinnosti voči spoločnosti, rodine a sebe aj napriek tomu, že s nimi nemusia súhlasiť.