História Lisabonu

Lisabon je jedným z najstarších miest v západnej Európe. Po osídlení regiónu Keltmi ho založili Feničania. Tí si vytvorili osadu Ulissipo, ktorú potom dobyli Gréci a Kartágijci. V roku 205 pred Kristom vyhrali Rimania druhú púnsku vojnu proti Kartágijcom, obsadili toto mesto a nazvali ho Olissipo. Staroveký Lisabon začlenili do rímskej provincie Lusitania, ale keď sa Rímska ríša zrútila, napadli ho germánske kmene a až do roku 585 ho ovládalo kráľovstvo Suebi.

V roku 711 prešla história Lisabonu obrovským zvratom, keď islamskí Mauri napadli polostrov, dostal sa aj Lisabon pod ich nadvládu. Mesto premenovali na al-Usbuma. V roku 789 sa Alfonsovi II. Astúrskemu podarilo mesto znovu dobyť až do roku 808. Nakoniec mesto v roku 1147 znovu dobyli kresťania, ktorých viedol Afonso I. , ktorého podporovala flotila druhej križiackej výpravy.

Za vlády Afonsa III. sa Lisabon stal základňou pre námornú expanziu Portugalska. To prispelo k rozvoju námorných zákonov prijatých kráľom Ferdinandom I. Afonso III. tiež presunul hlavné mesto z Coimbry do Lisabonu.

Koncom štrnásteho storočia obchodná oligarchia dosadila na trón rod Avizov (druhá dynastia kráľov v Portugalsku) a za ich vlády začalo mesto prekvitať. Od pätnásteho storočia sa lisabonský prístav stal jedným z najvýznamnejších na svete. V tomto období vznikla v hlavnom meste Casa da Guiné e Mina (skupina skladov a colníc). Táto organizácia riadila všetky aspekty zámorského obchodu a dávala mestu veľkú moc. Lisabon centralizoval obchod s pobrežím Kapverd. Bohatstvo mesta prilákalo mnohých občanov z Janova, Flámska a Malorky. Ich námorné znalosti ovplyvnili dvor Henricha Moreplavca.

V šestnástom storočí Casa da India začala obchodovať s Áziou, Afrikou a Brazíliou, vďaka čomu bolo mesto ešte bohatšie a Lisabon sa stal najvýznamnejším centrom obchodu s otrokmi v Európe.

V roku 1580 dobyl Portugalsko vojvoda z Alby a španielsky kráľ Filip II. sa stal portugalským kráľom. O menej ako sto rokov neskôr, v roku 1640, obnovili nezávislosť a najväčšia kolónia krajiny, Brazília, premenila Lisabon na fenomenálne bohaté mesto.

1. novembra 1755 postihlo Lisabon silné zemetrasenie, ktoré zničilo jeho veľkú časť. Sebastião José de Carvalho (markíz z Pombalu) využil bohatstvo z Minas Gerais v Brazílii na prestavbu lisabonskej štvrti Baixa s veľkými ulicami v klasickom štýle.

Mesto napadol Napoleon v roku 1807, ale Britmi pod vedením generála Wellingtona ho dobyli späť. V roku 1833 obnovili konštitučnú monarchiu. Trvalo to až do vyhlásenia republiky v roku 1910.

Po skončení prvej republiky v roku 1926 prevzala moc antidemokratická konzervatívna strana, ktorá vytvorila Nový štát (Estado Novo) pod vedením Anónia de Oliveira Salazara. Jeho režim trval do 25. apríla 1974, kedy vojenský prevrat riadený generálom Spinolom konečne nastolil Tretiu republiku. Nekrvavý prevrat je známy ako „Karafiátová revolúcia“ a počas nasledujúcich rokov sa Lisabon výrazne zmenil vďaka prisťahovalectvu a rýchlemu rastu.

Počas druhej svetovej vojny sa Lisabon stal útočiskom mnohých exulantov z rôznych krajín okupovaných fašistickými mocnosťami. Z Lisabonu sa potom plavili do Spojených štátov alebo Veľkej Británie.

V roku 1986 sa Portugalsko stalo členom Európskej únie a o dvanásť rokov neskôr, v roku 1998, sa v Lisabone konala svetová výstava EXPO, ktorá zmenila ráz tohoto mesta a ukázala svetu, že Portugalsko má čo svetu ponúknuť, a o tom sa presviedčame pravidelne na našich BUBO zájazdoch do Portugalska.