Ibrahim Ferrer - legenda kubánskej hudby

Chlapec z ulíc kubánskeho mesta Santiago de Cuba, menom Ibrahim sa narodil v roku 1927 v meste, kde sa tvorí hudba rovnako prirodzene ako nový deň. Ako dieťa sa pretĺkal ulicami často sám. Keď mal iba 12 rokov Ibrahim sa musel postaviť na vlastné nohy, pretože jeho matka zomrela. Hudba pre neho nebola len únikom, ale aj spôsobom, ako si zarobiť na jedlo a tak so skupinou blízkych kamarátov spieval na svadbách a v krčmách, pričom sa jeho hlas postupne dostával do povedomia miestnej scény.

V 50. rokoch sa stal spevákom v skupinách, ktoré hrali tradičnú kubánsku hudbu ako sú Son, Bolero, Guaracha. Spieval s legendami ako Pacho Alonso či Benny Moré, no nikdy sa nestal hlavným spevákom.

Ľudia opisovali jeho hlas ako sladký, nostalgický, plný emócií. V dobe, keď sa menila Kuba pod vplyvom revolúcie, sa hudobný priemysel začal sústreďovať na iné žánre.

S Fidelovou revolúciou sa zmenil aj hudobný svet. Ibrahim sa ocitol na vedľajšej koľaji. Prestal spievať, živil sa ako leštič topánok, predavač, pouličný opravár. S muzikou bol v kontakte len občas. Zdalo sa, že jeho spevácka kariéra skončila.

Keď prišiel rok 1996, americký gitarista Ry Cooder pricestoval na Kubu s cieľom nahrať album, ktorý by zachytil čaro starej kubánskej hudby. Spojil sa s Juanom de Marcosom Gonzálezom a spoločne začali hľadať zabudnutých muzikantov. V uličkách autentickej Havany. Keď našli Ibrahima Ferrera, mal takmer 70 rokov a práve si leštil topánky. Nevedel, že ho práve v ten deň čaká najväčšia životná šanca akú kedy mal.

Nahral sa album Buena Vista Social Club a  Ferrerov jemný, hlboký, hlas plný nostalgie a radosti zároveň, očaril svet! Ibrahim bol pozvaný len ako sprievodný spevák, no vďaka jeho talentu sa stal jedným z hlavných hlasov celého projektu. Pieseň Dos Gardenias, v ktorej spieval s úžasnou ľahkosťou, sa stala pre album ikonickou.

Jeho život sa behom Par noci otočil o 180 stupňov. Zrazu bol Ferrer na turné po svete, vystupoval v New Yorku, Paríži, Tokiu. V roku 1999 sa objavil v dokumente Buena Vista Social Club od Wima Wendersa, ktorý ukázal jeho príbeh aj príbeh ďalších kubánskych hudobníkov. Stala sa z neho hviezda celosvetového formátu. Aj napriek sláve Ibrahim zostal skromným mužom. Cestoval po svete a bol oslavovaný ako legenda no vždy sa vracal na Kubu, do svojho domova, kde sa cítil najlepšie. Nikdy nezabudol, odkiaľ prišiel a to z ulice, z chudoby, z nenápadného života, kde ho nikto nepoznal.

Posledných rokoch vydal ešte dva sólové albumy, za ktoré získal ceny Grammy. No v roku 2005 zomrel v Havane vo veku 78 rokov s úsmevom na perách, lebo naplnil svoj osud.

Jeho príbeh je dôkazom že talent sa nedá umlčať, ani keď sa zdá, že ho svet nechce a ak má niekto v sebe silu a vášeň, osud mu dá vždy šancu tento talent využiť. Ibrahim Ferrer ostáva ikonou kubánskej hudby a jeho vplyv je dodnes citeľný v latinskoamerickej hudobnej scéne. Jeho sólové albumy, najmä Buenos Hermanos, sú dodnes považované za vrchol kubánskej tradičnej hudby.

Keď na Kube zapadne slnko a v niektorom z barov zaznie pieseň Dos Gardenias, je to akoby sa znovu ozval hlas Ibrahima Ferrera. Hlas umeleckých snov, ktoré sa nakoniec splnili.