Ilýri, kto boli títo ľudia a kde sa nachádzali?

Na našom zájazde Balkán na jeden vrz si prejdeme, ak rátame aj Kosovo ako plnohodnotnú krajinu, dokopy až 7 krajín. Počas toho ako si o týchto krajinách rozprávame, veľa krát narazíme na to, že dané mesto či pevnosť založili už práve Ilýri. 

Kto ale Ilýri teda boli? Ilýri sa nachádzali na územi dnešného Balkánu. Nachádzali sa na území dnešného Chorvátska, časti Srbska, Čiernej Hory, Albánska, Bosny a Hercegoviny, ale aj na severozápade Grécka. Na tomto území sa nachádzali už približne od roku 1200 pred naším letopočtom. Na balkáne však zostali až do obdobia príchodu Rímskej ríše a jej nadvlády na tomto území. Bavíme sa teda o období približne 1. a 2. storočia nášho letopočtu. To však neznamená, že tento kmeň len tak záhadne zmizol z povrchu zemského. Ich obrovským problémom bolo, že lýri nikdy nevytvorili jeden jednotný štát. Tvorilo ich množstvo samostatných kmeňov, ktoré medzi sebou niekedy spolupracovali, ale často aj bojovali.

Starovekí gréci Ilýrov opisovali napríklad ako schopných a vytrvalých bojovníkov. Iní boli zase znáími ako výborní námornící. Niektoré ilýrske kmene sa venovali obchodu a rybolovu, iné boli známe nájazdmi a pirátstvom na Jadranskom mori. Medzi významné ilýrske kmene patrili napríklad Ardiaei, Dalmatae, Liburni a Taulantii. Od názvu kmeňa Dalmatae pochádza aj dnešný názov oblasti Dalmácia v Chorvátsku. V ich histórií sa však objavujú aj významné postavy. Naajvýznamnejšou postavou ilýrskej histórie bola napríklad kráľovná Teuta, ktorá vládla v 3. storočí pred n. l. Jej ríša mala silné námorníctvo a jej poddaní podnikali nájazdy na obchodné lode. Konflikt s Rímom nakoniec viedol k prvej ilýrskej vojne v rokoch 229–228 pred n. l. Dodnes sa často diskutuje o tom, aký mali podiel Ilýri na založení dnešných balkánskych národov. Táto hypotéza sa najčastejšie spomína pri Albáncoch. Tá hovorí o čiastočnej ilýrskej kontinuite, keďže, ak ste počuli albánčinu, viete, že je diametrálne odlišná od ostatných balkánskych jazykov. Albánčina je jeden z najstarších jazykov nachádzajúcich sa na balkáne, je to starobalkánsky indoeurópsky jazyk a Albánci žijú v oblasti, ktorá bola súčasťou ilýrskeho sveta. Bohužiaľ nemôžme to povedať s istotou, pretože priamy dôkaz však nie je možné podať s úplnou istotou, pretože o ilýrskom jazyku sa zachovalo len veľmi málo písomných prameňov. Ilýri však predstavujú dôležitú súčasť dejín Balkánu.

Ako sme hovorili na začiatku, pretrvávali až do príchodu Ríma a ani potom nezanikli úplne, pretože ichch kultúra a územie boli neskôr ovplyvnené práve Rimanmi, Slovanmi a ďalšími národmi. Príchod Rímskej ríše znamenal postupné strácanie kontroly nad ich územím.Úplné podrobenie Ilýrov však trvalo ešte niekoľko storočí. Rimania si ich územie definitívne upevnili najmä po veľkom povstaní v rokoch 6–9 n. l. Ilýri sa následne postupne romanizovali, prijímali latinský jazyk a rímsku kultúru. Popstupnou romanizáciou a utláčaním ich pôvodné jazyky postupne zanikli. Počas tohto obdobia však mnoho Ilýrov pôsobilo aj v Rímskej armáde. Z bývalých Ilýrov sa tvorili špeciálne a jazdecké oddiely a neskôr z bývalých ilýrskych provincií pochádzali aj slávni rímski cisári ako napríklad Claudius II., Aurelianus, Dioklecián či Konštantín Veľký.