Indrajatramanaslumanikarnikaghat - kto sa v tom ma vyznat?! (...ja!)

...vazeni a mili, tak pekne po poriadku... Nepal. Po impresivnom zjazde z nahornej plosiny Tibetu nas vita vysmiata pocerna tvar, nas miestny sprievodca. Viaceri si temer naburali celo pri nastupovani do autobusu, neuvedomujuc si, ze sme v krajine, kde sa uz jazdi nalavo. A teda aj dvere su na opacnej strane... :) Kathmandu nas vita obrovskou zapchou, clovek si ide pluca vydychat, neveri ani, ze je tesne pod Himalajami. Vsetko vsak zachranujeme povinnou davkou skvelych drinkov a atmosferou jak bic v bare, kde kedysi zacinali a dohadovali sa temer vsetky horolezecke vypravy. Dalsi den je poslednym dnom, kedy sa kona Indra Jatra - festival, ked sa na alegorickom voze po meste premava ziva bohyna Kumari. V skutocnosti 11-rocne dievcatko. Ked vsak pozeram na nadsene davy okolo seba, je mi jasne, ze ide URCITE o bohynu... Kusok dalej sa mladici venuju uplne inej cinnosti. Bojuju o prud alkoholu, vytekajuci z papule hrozostrasnej tvare sochy boha Bhairava. Pravidla su take, ze sa nesmu pouzivat ruky, leda ak na odstrkovanie toho druheho. Za hlasneho revu a na pleciach dvoch-troch kamaratov, sa poloopiti a totalne zamokreni "bojovnici" vrhaju smerom k tekutine, do najvacsieho davu, vydobit si svoj hlt a slavu. Zrazu sa zablistia dve velke cepele - ktosi vytiahol noze - a doteraz natlaceny dav sa rychlo rozprchol. "Pocit priestoru" vsak trva len chvilu a uz sa niektori pustaju prenasledovat tych dvoch narusitelov (ktovie, co s nimi spravia, ked ich dobehnu?!). Ostatni sa biju dalej... Slavnost este pokracuje strhnutim vysokanskeho stoziara (len tak to zadunelo, ked sa zvalil na zem) a naslednou "slamenou vojnou". To si kazdy chyta otep slamy a mlati nim kazdeho naokolo. Zopar ran sa uslo aj prizerajucemu sa mne :) Okamzite oplacam rovnakym a uz som aj v tom :) Ale zabava, ziadna nenavist. Nepalci su dobri ludia... :) Nasledujuci den. Rafting za nadherneho pocasia, strmo zarezane hory porastene nenormalne bujnou vegetaciou sa tycia vsade okolo nas. Cesta do praveku, napada asi kazdeho z nas. Najlepsie sa to cele sleduje priamo z vody, kde sa chladime nadnasani vestami a unasani prudom. A hned zas sup do lode, blizi sa tazky usek a "Fast forward! Rychlejsie, rychlejsie!!!" - krici na nas kormidelnik a vlny nam z kazdej strany spliechaju do raftu. "Bohut accha! Velmi dobre!" Chitwan. Narodny park. Uzasna pohoda a relax. Na pozadi Annapurna, Manaslu, Dhaulagiri - krajsie ako na plagate :) Kupanie na slonoch, potom unasanie sa prudom v rieke, kde sme este vcera videli krokodili :) Hm, ale my sme nebojacni rangeri... :) Vcera sme si dali asi najimpresivnejsi zazitok zajazdu, aj ked o tie neni nudza. V noci sme sa vybrali krivolakymi ulickami 3500 rokov stareho mesta Varanasi, aby sa pred nami odhalil pohlad na miesto, kde chce byt spopolneny kazdy hinduista. Manikarnika! Ohne, cierny dym, horiace hranice a na nich tela a vsade posedavajuci-postavajuci Indovia. Mnohi z nich vyzeraju, ze tu cochvila budu lezat sami! Ved ano, kto by nechcel, ked prave tu sepka do ucha umierajucim samotny boh Shiva? Aj ja si raz mozno necham zasepkat...