José de San Martín - osloboditeľ

Pri cestovaní po krajinách Južnej Ameriky, ako sú Argentína, Čile a Peru, sa často stretávame s menom José de San Martín. Mnohé námestia a hlavné ulice sú pomenované po tomto veľkom hrdinovi. Počas prehliadky Buenos Aires sa zastavujeme pri metropolitnej katedrále, kde v impozantnom mauzóleu odpočívajú jeho pozostatky, a rozprávame si o jeho živote a odkaze.

„V poslednom kúte zeme, kde sa nachádzam, budem pripravený bojovať za slobodu.“

José Francisco de San Martín y Matorras sa narodil 25. februára 1778 v malebnom mestečku Yapeyú, ktoré dnes patrí do provincie Corrientes. Tento skromný začiatok ho však viedol k tomu, že sa stal jednou z najvýznamnejších postáv juhoamerickej nezávislosti. Jeho odkaz, postavený na boji za slobodu a spravodlivosť, je stále živý v dejinách Argentíny a celého regiónu.

José bol synom Juana de San Martína a Gregorie Matorrasovej a najmladším z piatich súrodencov. Od detstva sa jeho život vyznačoval vojenskou disciplínou. Keď mal päť rokov, jeho rodina sa presťahovala do Španielska, kde začal svoj vojenský výcvik. V roku 1789 vstúpil do pluku v Murcii a jeho vojenské úspechy začali naberať na obrátkach. Zúčastnil sa mnohých bitiek, vrátane slávneho víťazstva pri Bailéne proti Napoleonovým vojskám, čo mu vynieslo povýšenie na podplukovníka a zlatú medailu. Tieto úspechy mu zabezpečili vysokú prestíž v španielskej armáde.

V roku 1811 však San Martín učinil rozhodnutie, ktoré zmenilo nielen jeho život, ale aj osud celého kontinentu. Rozhodol sa opustiť španielsku armádu a odcestoval do Londýna, kde sa pripojil k hnutiam za nezávislosť Latinskej Ameriky. O rok neskôr, v roku 1812, dorazil do Buenos Aires, kde prevzal vedúcu úlohu v boji za oslobodenie krajiny. Založil pluk granátnikov na koňoch a pod jeho velením sa 3. februára 1813 odohrala rozhodujúca bitka pri San Lorenze, kde dosiahol prvé víťazstvo na americkej pôde. Nezávislosť Argentíny napokon dosiahol 9. júla 1816. 

San Martínov strategický génius sa ukázal v jednom z najpamätnejších vojenských ťahov v histórii: prechode cez Andy. V roku 1817 so svojou armádou prekročil tento impozantný horský masív a po víťazstve v bitke pri Chacabuco zabezpečil nezávislosť Čile. Jeho vojenská kampaň pokračovala v Peru, kde v roku 1821 vyhlásil nezávislosť a stal sa protektorom Peru.

V roku 1822, po stretnutí so Simónom Bolívarom v Guayaquile, sa San Martín rozhodol odstúpiť z politického a vojenského života, aby predišiel ďalším konfliktom a zachoval jednotu. V roku 1824 opustil Latinskú Ameriku a so svojou dcérou Mercedes odišiel do exilu v Európe.

San Martín zomrel 17. augusta 1850 v Boulogne-sur-Mer vo Francúzsku. Jeho pozostatky boli repatriované v roku 1880 a dnes odpočívajú v mauzóleu Metropolitnej katedrály v Buenos Aires, kde ich stráži pluk Granaderos a Caballo, ktorý sám založil.

Jeho odkaz presahuje hranice času a miesta. San Martín bol nielen vynikajúcim vojenským stratégom, ale aj vizionárskym lídrom, ktorý presadzoval hodnoty slobody, obety a jednoty. Argentína každoročne 17. augusta oslavuje odkaz „otca národa“ a jeho neochvejné odhodlanie v boji za nezávislosť Latinskej Ameriky.

V Casa Rosada sa nachádzajú rôzne predmety, ktoré pripomínajú jeho život a odkaz: busta v prezidentskej sále, gobelín v Escalera Francia a portrét v predsieni prezidentského úradu. Tieto symboly uchovávajú jeho pamiatku a slúžia ako inšpirácia pre budúce generácie.

San Martín zanechal nezmazateľný odkaz: sloboda je nielen právom, ale aj povinnosťou. „Budeš tým, čím musíš byť, alebo nebudeš ničím,“ jeho slová stále znejú ako výzva k zodpovednosti a angažovanosti pri budovaní spravodlivejšej a slobodnejšej spoločnosti. Argentína stále čelí tejto výzve, brániac kultúrny odkaz „Otca národa“. 

Pridajte sa k nám na zájazd do Južnej Ameriky a dozviete sa viac o zaujímavej histórii kontinentu.