Medan Prekvapenie Sumatry

Medan je hlavné mesto provincie Severná Sumatra a zároveň najväčším indonézskym mestom mimo Jávy. Práve tu začína naše putovanie za krásami Indonézie. Expedícia Sumatra Jáva Bali nám začala výborne. Aj keď mali ľudia po dlhom lete celkom dosť a 40% z nich sa v Singapure zapatrošila batožina, nikto nezúfal. Práve naopak. Po spísaní formalít z nich razom boli pol milionári. V prepočte tridsať eur na začiatok, ako kompenzácia, poteší. Po ubezpečení, že batožiny dorazia do večera, sme vyrazili do ulíc veľkomesta. Medan  vás na prvý pohľad veru neohúri. Zápchy, hluk, smrad, chaos a neskutočne teplo. Typická ázijská betónová džungľa. No my v BUBO vieme presne, kam treba ísť. Prvá zastávka je Veľká mešita. Indonézia je najväčšia moslimská krajina, kde až 88% z jej obrovskej 250 miliónovej populácie sú oficiálne moslimovia. Čiže mešít uvidíme veľa. No táto fakt stojí za to. Je to nádherná budova zo začiatku minulého storočia a právom dominantou mesta. Dal ju postaviť 9. sultán Dili sultanátu, za pomoci Holanďanov za peniaze z tabaku, ktorému sa v okolí Medanu tradične dobre darilo a darí. Tento sultán dal postaviť aj palác, nachádzajúci sa päť minút chôdze od mešity. Stavba, ktorá bola vraj inšpirovaná Taj Mahálom, slúži dnes ako múzeum, a nádvorie, ako miesto pre festivaly a rôzne podujatia. Terajší sultán, v poradí už 14. má dvadsať rokov a dnes už nemá fakticky žiadnu moc. Študuje v Jakarte a domov chodí len počas Ramadánu na ceremónie. Je sultánom odkedy pred pár rokmi jeho otec zahynul pri nehode helikoptéry. Ten leží pochovaný na cintoríne vedľa mešity. Potom sa pýtam ľudí, či už boli v Indii. Štyri ruky hore. Títo šťastlivci s BUBO už absolvovali zájazd Čína Tibet Nepál India a veľmi sa im páčilo. Ostatní zatiaľ nie. Tak teraz budete, hovorím. Síce iba v Little Indii, ale predsa. Na Sumatre, ako aj napríklad v Malajzii či Singapure žije malá komunita Indov prevažne z juhoindického štátu Tamil Nadu. A to je India trochu iná ako tá, ktorú máte možnosť vidieť počas ČTNI. Južná India je maximálne farebná a hravá a Kuli Shri Mariamman, alebo v jednoduchosti Hindu temple, je toho žiarivým príkladom. Nad vchodom tróni vysoká, ornamentálne zlatá veža, tzv. Gopura, typická pre chrámy v južnej Indii a ja sa pomaly orientujem vo farebných postavách všade naokolo. Je tu známa trojka Brahma, Višnu, Shiva a ich manželky. Nechýba samozrejme Ganeh, obľúbený sloní boh a mnohí ďalší, a my si dávame úvod do hinduizmu. Chrám postavený v roku 1884, je zasvätený bohyni dažďa Mariamman, hlavnej Bohyni Matky v Južnej Indii. Momentálne tu ale nikto nie je, takže máme celý chrám len pre seba. O 12 sa chrám na štyri hodiny zatvára, čo je ideálny čas ísť “o dům dál”. Doslovne. Hneď vedľa sa totiž nachádza gurdwara - sikhský chrám. To sa hneď len tak nevidí, no tu sme v Indonézii, tak prečo nie. Sikhizmus vznikol v severnej Indii v 15. storočí, z veľkej časti ako revolta proti skostnatenému a kastovému hinduizmu. Sikhovia neuznávajú kasty a sú to veľkí bojovníci za spravodlivosť. Na rozdiel od polyteistického hinduizmu, veria v jedného Boha a ich jednoduchá gurdwara stojí vedľa hindu chrámu v ostrom kontraste. Naše kroky ale najprv smerujú do jedálne. Je čas obeda a to je ten správny čas na príchod do gurdwary. Jedným z pilierov sikhizmu je dobročinnosť, a už ich tretí guru zaviedol tzv. free kitchen, alebo obedy zadarmo, pre kohokoľvek, bez rozdielu rasy, kasty alebo viery. Všetci sú vítaní. Bol som u Síkhov v Starom Delhi najesť sa už zopárkrát, no musím povedať, že na medanských sa určite nechytajú. V Indii je to masovka, denne sa tam premelú stovky ľudí, a jedlo je veľmi jednoduché. Tu máme na výber tri druhy výborného vegetariánskeho jedla, tofu, ryžu, chleby chapatti; plus typický indický čaj a sladký jogurt ako dezert? Tak to je naozaj luxus. Hostitelia sú radi, že nám chutí a že sme ich poctili návštevou. Sú veľmi priateľskí a radi by sa za nás pomodlili, a volajú nás do samotnej svätyne. Je tu práve špeciálny kňaz z Indie, ktorý sa na to podujme. Posadíme sa na koberec pred svätú knihu, nad ktorou asistent máva vejárom z bielych vtačích pier. Kňaz zatiaľ odrieka mantry. Nie je tajomstvom, že v Indonézii sa zavše niečo zatrasie, alebo niečo padne; takže sa modlí za našu bezpečnosť, šťastnú cestu a dobrý zájazd. Nerozumieme ani slovo, ale páči sa nám to a vo vzduchu je prijemná atmosféra pokoja a pokory. Poďakujeme sa a symbolicky dáme zopár desať tisícov ako dar. Ešte spoločná foto, posledné poďakovanie sa a s usmievavými Síkhmi sa lúčime. Po takomto skvelom zážitku môžeme ísť s pokojom v duši a s vierou, že nám tu nič nehrozí, ďalej. Konkrétne na hotel. Izby sú už pripravené.