Sopka Sibayak, Sumatra Výstup na aktívnu sopku na Sumatre

Chcete zažiť niečo jedinečné? Poďte s BUBO na aktívnu sopku Sibayak. Indonézia je nádherná a očarujúca krajina, ktorá toho ponúka fakt neúrekom. Viac než pätnásťtisíc ostrovov skrýva neuveriteľné prírodné krásy. My sa momentálne nachádzame na jednom z nich - na Sumatre. Vstávame skoro ráno a okolo štvrtej opúšťame hotel na okraji horského mesta Berastagi. Vonku je ešte tma a príjemne sviežo. Chystáme sa vyliezť na stále aktívnu sopku Sibayak, do výšky 2049 metrov. Po dvadsať minútovej jazde autom serpentínami hore, začíname šliapať po strmej a rozbitej asfaltovej ceste. Tu je dôležité sa neponáhľať a nezadýchať sa. Po chvíli opúšťame asfaltku a vstupujeme do džungle. Naokolo nie je skoro nič vidno a my len tušíme koľko bujného porastu a života sa okolo nás nachádza. Po chvíli končí aj ten a my ďalej stúpame po otvorenej kamenistej ceste smerom hore. V diaľke je možné zazrieť Sinabung, ďalší aktívny vulkán, ktorý sa týči do výšky skoro dva a pol kilometra. Momentálne len spokojne odfukuje a z kotla sa mu dvíha len minimum dymu, no 19. februára 2018 miestnych pekne vystrašil. Soptil kúdole hustého, sivého dymu a prachu až do výšky piatich kilometrov. My s BUBO sme tu prišli o pár dní neskôr a videli sme už len tenký, červený cícerok lávy vytekajúci z kotla. Stúpame ďalej, na otvorenej planine začína trochu pofukovať, a ochladzuje sa. Po chvíli už nikto nepochybuje, že sa nachádzame na aktívnej sopke. Čoraz silnejšie sa nám do nosa vrýva štipľavý siričitý smrad a v diaľke je počuť čoraz intenzívnejšie syčanie. Prechádzame okolo stanov kemperov, ktorí sa tu rozhodli stráviť noc, aby boli medzi prvými hore. Čaká nás ešte finálny, najstrmší výstup po vratkých kameňoch, a okolo šiestej ráno, tesne pred východom slnka, sme na vrchole. Obsadíme najlepšie miesta na fotenie, a s prvými slnečnými lúčmi začína nádherné prírodné divadlo. Postupne sa pod nami ukazuje malebné údolie s mestom Berastagi a ďalšími menšími sopkami. Severným smerom je dokonca vidieť Medan, najväčšie mesto na ostrove, vzdialené približne 50 km vzdušnou čiarou, kde naše Sumatranské dobrodružstvo pred pár dňami začalo. Za nami sa nachádza samotná kaldera sopky Sibayak, ktorá už oddychuje viac než 130 rokov. Po dostatočnom vynadívaní sa na ranným slnkom zaliate údolie schádzame rovnakou cestou dole. Obchádzame kalderu z blízka a mierime priamo k syčiacim gejzírom síri. Pozorovať nesmiernu silu prírody z takto bezprostrednej blízkosti je neopísateľný zážitok, a málokto odolá možnosti zapózovať a vyfotiť sa pár centimetrov od tohto úžasného sopečného divadla. Cestou späť pozorujeme prírodné krásy, ktoré boli cestou hore pred nami skryté v tme. Postupne sa ukazuje exotická vegetácia, najprv len malé kríky a paprade, neskôr už nefalšovaná džungľa, plná obrovských palmových listov ako z Jurského parku. Fakt sme tadiaľto šli hore? Pýtajú sa mnohí. Po úspešnom zdolaní sopky nás, samozrejme, čaká zaslúžená odmena - prírodné pramene priamo pod sopkou. Horúca voda v dokopy šestnástich bazénoch pôsobí ako balzam na naše nohy a celé telo. Užívame si zaslúžený odpočinok a načerpávame síl na ďalšie dobrodružstvá a zážitky, ktoré nás na Sumatre ešte čakajú.