Kde všade sa rozprestierala Osmanská ríša

Osmanská ríša patrila počas svojho vrcholu v 16. storočí k najväčším ríšam na svete. Rozprestierala sa od územia Slovenska na severe po piesky Sahary v Egypte, od hraníc Maroka a Alžírska na západe až po dnešný Irak na východe.

Najsevernejšou hranicou bol Fiľakovský sandžak, ktorý predstavoval hranicu medzi Osmanmi a Habsburgskou monarchiou. Od Fiľakovského hradu sa Turkom nikdy nepodarilo prejsť dlhodobo viac na sever, aj keď ich koristnícke výpravy zasahovali až na dnešnú Moravu. Stredoveké hrady sa ukázali byť proti osmanským delám neúčinné, a preto sa pevnosti na území Slovenska začali modernizovať a svojím tvarom pripomínali hviezdu, od ktorej sa dokázali ľahšie odrážať delové gule.

Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac o hradoch, prečítajte si náročný blog Ľuboša Fellnera „Tie najkrajšie hrady na svete, o akých ste asi nepočuli“.

Južná hranica siahala v Afrike do Egypta a na Arabskom polostrove až do dnešného Jemenu. Mestá ako Káhira a Alexandria sa tak dostali v roku 1516 pod nadvládu Osmanov, ktorí sa v Egypte určite neplánovali zastaviť. S porážkou mamlukov v Egypte pripadla sultánovi Selimovi aj Mekka v Hidžáze, ktorú ako prvý Slovák navštívil Ľuboš Fellner. Viac o jeho ceste sa môžete dočítať v blogu „Púť do Mekky - Hadž či Umra?“.

Osmanské armády pochodovali aj na západ, do dnešného Alžírska, a na východe sa dostali až do Iraku a Perzskému zálivu. Hoci môžeme považovať Osmanskú ríšu za nábožensky viac-menej tolerantnú, vojna so šítskou Perziou spôsobila prenasledovanie šítov zo strany sultána Selima. Aké sú vlastne rozdiely medzi šítmi a sunnitmi? Viac sa dozviete v článku „Sunniti vs šiiti a čo sa stalo v Karbale“.

Žiadny rozmach však netrvá večne a po bitke pri Viedni v roku 1683 bolo osmanské vojsko porazené kresťanskou armádou vedenou Jánom Sobieskym. Následne sa osmanské územie zmenšovalo a po skončení Prvej svetovej vojny z neho zostalo len územie dnešného Turecka.