Kalíf – Abu Bakr, Umar - Omar, Utman - Osman a Alí Kalifát, chalífovia a informácie o prvých vodcoch islámu, khalifoch

Včera so západom slnka skončil mesiac Ramadán a tým aj môj mesačný pôst. Dnes začína Eid-al- Fitr, moji moslimskí kamaráti budú jesť tradičné jahňacie biriani a ja Vám napíšem o prvých kalífoch a imámoch a budem sa snažiť trochu túto problematiku vysvetliť. Kalíf či chalíf, chalífat ra- súl Alláh, je v preklade „námestník Posla Božieho“, niečo ako Mohammadov zástupca tu na Zemi. Po smrti proroka Muhammada moslimská elita čelila vážnej kríze spôsobenej mocenským vákuom. Muhammadovi druhovia (sahabí) a rodina (ahl al-bajt) krízu vyriešili voľbou prvého „námestníka Posla Boha“ – kalifa (chalífa) v osobe Muhammadovho súputníka a svokra (Mohammad si zobral za ženu jeho dcéru Aišu) Abú Bakra. Od tohto aktu voľby sa datuje aj začiatok prvého kalifátu. Abú Bakr bol prvý z rašídovských kalifov a bol vybraný do čela ummy malou vplyvnou skupinou. Jeho voľbu nasledovala prísaha vernosti následovníkov v meste Mekka a následne v meste Medina. Táto prísaha sa pri inaugurácii nových kalifov do funkcie opakovala. Ako aj zásada, že kalif by mal pochádzať z kmeňa Qurajšovcov. Môj partner v Jordánsku sa napríklad hrdí tým, že sú to Kurajšovci. Abu Bakr sa narodil v Mekke v kmeni Kurajšovcov a ako každé vtedajšie dieťa vyrastal s beduínmi na púšti. Práve tu si zamiloval ťavy a meno Abu Bakr môžeme preložiť ako „Otec maléj ťavičky“. V dospelosti bol bohatý a vážený obchodník a neskôr sa stal bojovníkom za nové náboženstvo, novú myšlienku islámu. Mohammad ho volal Al-Siddiq – Pravdivý. Po Abú Bakrovi bol zvolený druhý kalif Umar al-Chattáb. Abu Bakr vymenoval svojho nástupcu ešte za svojho života a to vo svojej záveti, ktorú nadiktoval Utmanovi (ktorý sa stal tretím chalífom). Umar odmietal, aby ho volali Khalif, posol boží, hovoril, že to bol niekto iný, Mohhamed, a on je možno „Posol posla božieho.“Umar hovorieval, „ ja som vaším veliteľom“ (amír al-mu’minín). Nietorí to prekladajú ako „knieža veriacich“. Umar bol najprv proti Mohahamedovi, chcel ho dokonca zabiť, a moslimom sa stal až keď mal 39 rokov. No keď v roku 622 odišli s Mohamedom do Mediny, stal sa jedným z jeho hlavných poradcov. Umar – volá sa aj Omar I, preto, lebo aj ďalší chalíf v buducnosti sa volá Omar, bol zároveň svokrom Mohameda (áno, Mohamed mal viac žien, spolu 13, a Aišu si napríklad zobral ako 59 ročný, keď mala ona 6 rokov – píšem o tom na inom mieste). Za vlády Omara I sa kalifát rozšíril nebývalým tempom a ovládol ohromnú Perzskú ríšu (porazil Sasánovskú dynastiu) a viac ako dve tretiny Byzantskej ríše. Perziu dobyl za menej ako dva roky (642–644). V mojich očiach je jeho úspech niečím, čo dokázal Európan Alexander Macedónsky. Alexandrov učiteľ bol Aristoteles a Omar I bol taktiež vzdelaný a vedel čítať a písať /na tú dobu nebývalé zručnosti) a miloval poéziu. Zároveň podobne ako Alexander sa venoval zápaseniu a jazde na koni. Vzdelanosťou a zároveň schopnosťou viesť vojsko sa mi obaja podobajú, a aj tým, že obaja dobyli mocnú Perziu. Podľa židovskej tradície Omar I zrušil kresťanský zákaz Židov a umožnil im vstup do Jeruzalema a na bohoslužby. Poviem Vám pikošku, Omar I miloval alkohol a na svojich cestách do Ríma sú známe jeho záťahy v hostincoch a nevestincoch. Udatný Omar I bol nakoniec zabitý Peržanom Piruzom Nahavandim (v arabčine známy ako ‘Abū Lu’lu’ah) v roku 644. Omar I je v sunitskej tradícii uctievaný ako vzor islamských cností, naproti tomu v šíitskej tradícii je vnímaný negatívne. Situácia pri výbere tretieho kalifa bola od predošlých značne odlišná. Umar totiž, aby zabránil uplatneniu dynastického princípu, vymenoval na smrtelnej posteli šesťčlennú konzultačnú radu (madžlis aš-šúrá) z najváženejších moslimov, ktorá si mala vybrať nového kalifa na základe konsenzu (idžmá). V tejto rade bol aj Alí (ďalší chalíf). Tretím chalífom sa stal Uthmán b. Affán, ktorý po svojom zvolení opäť zložil prísahu (ahd), že spoločenstvo moslimov povedie v duchu Muhammadovho odkazu. Utman (v Perzii a Turecku vyslovujú ako Osman) bol z prominentnej rodiny Banu Umayya, z ktorej vzišla Umajovská dynastia. Umájovci vládli v roku 661 až 750 z Damašku a po masakre Abbasovcami (v roku 750) utiekli na Iberský polostrov, kde vládli v Andalúzii v rokoch 756 až 1031. Mnohí členovia klanu sa stali významnými guvernérmi nových dobitých oblastí. Jeden z nich Mu'awiya I bojoval v prvej moslimskej občianskej vojne v roku 661, ktorá rozdelila moslimov na sunnitov a šítov. Uthman sa narodil v horskom Ta’ife, v meste, kde bežne napadne sneh, a moslimom sa stal až na nátlak Abu Bakra po svojom návrate z obchodnej cesty v Sýrii. Písal sa rok 615 a Uthman spolu so svojou ženou a ďalšími desiatimi moslimami utiekol na odporúčanie Mohameda do Abissinie (Etiópie a Eritrei). Prechádzam mestom Ta’if, a keď sa na Uthmana spýtam, vidím, že si ho bežní ľudia do dnešných dní pripomínajú a uctievajú. Nebol to však rodený vodca. Utmánove vládnutie sa tradične delí na šesť rokov pokoja a prosperity a na ďalších šesť rokov občianskej vojny medzi zástancami Alího a klanom Banú Umájja, z ktorého tretí kalif pochádzal. Viedlo to napokon k zavraždeniu Uthmána a k nástupu Alího do čela ummy, ktorý sa tým stal štvrtým, posledným z „pravoverných“ kalifov. Ali bol prvým mužom, čo konvertoval na islám. Pred ním konvertovala žena Mohameda, Khadídža. Ali však nepriniesol do moslimského tábora pokoj, naopak. Boje pokračovali ďalej medzi umájjovcami, alíovcami a skupinou radikálnych nespokojencov, cháridžovcov, ktorí v kritickej chvíli odišli z Alího tábora. Rozdielnosť názorov v otázke nábožensko-politického vodcovstva, ktorá stála pri vzniku týchto prvotných muslimských frakcií, rozdeľuje islám dodnes. Áno, hlavné delenie je na sunnitov a šítov, ale to už poznáte.