Reichstag v Berlíne

Náš autobus nás už priviezol z Kodane do Berlína. Vychutnali sme si rannú kávu na Potsdamer Platzi a smerovali do mesta. Prešli sme si Pergamonske múzeum, Alexanderplatz, Dóm a po celej dlhej Unter den Linden okolo niekdajšieho kráľovského paláca (ktorý bol po vojne zničený a dnes už jestvujú plány na jeho obnovu) sme prešli cez Brandenburskú bránu až k Reichstagu. A hovorili si mená Libeskind, Foster čiMies Van der Rohe, ktorí formovali a formujú toto úžasné mesto. Budova Reichstag má silnú históriu, tak ako celý Berlín. Keď v roku 1871 vzniklo zjednotené Nemecko, parlament sa rozhodol postaviť novému cisárstvu nové sídlo. Prebehlo niekoľko súťaží, špekulovalo sa, kde by mal stáť, až bol v roku 1894 slávnostne sprístupnený. Nápis Dem deutchen Volke nad vchodom pochádza z iniciatívy nemeckej sociálnej demokracie z roku 1916. 9. novembra 1918 bola z jeho balkóna vyhlásená republika (a teda zánik cisárstva). Požiar Reichstagu 27. februára 1933 poslúžil Hitlerovi ako zámienka pre prevzatie moci v krajine a naštartoval najtemnejšie obdobie nemeckých dejín. Po požiari a počas vojny slúžil ako kino na premietanie propagandistických filmov a aj ako pôrodnica, veľa Berlínčanov narodených začiatkom štyridsiatych rokov uzrelo svetlo sveta práve v Reichstagu. Vztýčenie sovietskej vlajky na budove Reichstagu 30. apríla 1945 je jednou z najikonickejších fotografií druhej svetovej vojny. 9. septembra 1948 vtedajší starosta Západného Berlína Ernst Reuter predniesol z balkóna Reichstagu slávny príhovor  Ihr Völker der Welt! Schaut auf diese Stadt!, kde vyzýval slobodný svet, aby pokračoval vo vzdušnom moste zásobujúcom Západný Berlín počas blokády zo strany sovietskeho bloku. 20. júna 1991 prijal nemecký parlament rozhodnutie, že hlavné mesto Nemecka sa vráti z Bonnu do Berlína a Reichstag sa stane sídlom nemeckého parlamentu. Autorom prestavby budovy je slávny architekt Norman Foster. Určite Reichstag na svojej prehliadke Berlína neobíďte. A čo sme zažili za posledné dni pre príchodom do Berlína? Nádherná metropola Nórska je už za nami...Oslofjord uvoľnil priateľské zovretie utvorené z múzeí na polostrove Bygdoy, kráľovského paláca, Nobelovým centrom mieru a krásnou modernou štvrtou Akkerbrygge, kde sa konali preteky v plávaní na surfovej doske o mestský pohár. Veža asi najkrajšej radnice na svete nám zvonmi ohlásila čas nášho odchodu z prístavu, od mladej Opery, od starej pevnosti Akershus....nechceli sme, aby toto objatie povolilo. Tešili sme sa však do Kodane, ktorá nás včera prijala búrlivou atmosférou behu. Ironman bol všadeprítomný. Behu sa zúčastnilo cca 3000 bežcov z celého sveta, ale aj obyčajní občania Kopenhagenu. Táto spontánna mestská horúčka behu sa prelievala takmer všetkými ulicami. Bolo ťažké nebežať s nimi vo vyznačenom koridore. Všade znela hudba, a ľudia si urobili krásnu nedeľu...na stoličkách sedeli všade..pod mostom pri kráľovskej knižnici, vo štvrti námorníkov-Nyhavn...na promenáde a aj pri malej morskej panne z rozprávky od Christiana Andersena. Trasa viedla cez celé mesto a ti najlepší ju zvládli za trochu málo viac ako osem hodín...niektorí za 15, ale dobehli všetci aj vozičkári. Pamätihodnosti boli skoro nepodstatné tak to tam vrelo...nádherná atmosféra, ktorá spojila ducha mesta aj nad do jedného celku....posledný Carlsberg, Tuborg či pelendrekový likér a mexická vlna nami vytvorená na počesť každého prechádzajúceho cyklistu...