Snehová búrka v Austrálii Life down under

O austrálskom počasí sa už nikdy nebudeme len tak nerozvážne vyjadrovať, že veď tu je teplo a sucho. To je klasický omyl, skutočné teplo je možno tak vo vnútrozemí, ale napríklad Victoria a hlavné mesto Melbourne je známe premenlivým počasím, veď je úplné na juhu, 40 rovnobežka, Antarktída kúsok od nás. Aktuálne počasie je zaujímavé, ale neodrádza nás to, teraz keď píšem je väčšia časť skupiny na Mt. Kosciuzsku a pokorujú najvyššiu horu Austrálie. Posledné dni boli totálne nabité. Melbourne sa zasa trosku zmenilo, stavebný boom rozširuje mesto, Honza – architekt sa tesil zo všetkých abstraktných budov, okolo ktorých sme prešli, gurmáni sa tešili zo steakov z klokanov, nadšenci tenisu sa tešili z návštevy Laverovej arény, hlavného stanu Australian Open a takto to pokračuje ďalej. Južné pobrežie štátu Victoria sa pýši scénickou cestou Great Ocean Road, obľúbené miesto surferov, miesto svetového šampionátu v tomto športe, kde sú aj lavičky v meste zo surfov. Útesy sú lemované skalnými útvarmi, ktoré trčia z rozbúreného mora a odolávajú náporu vetrov a vody. Z dvanástich apoštolov už zopár popadalo, ale Loch Ard Gorge ešte stále nepohnuto stojí ako pamätník všetkých lodí, ktoré tu stroskotali. Na pobreží sa počasie mení tak rýchlo, že ani majáky ktoré mali navigovať námorníkov nepomohli a vyše 80 lodi tu na útesoch v hmle ukončilo svoju cestu, bohužiaľ aj s pasažiermi a posádkou. Eva a Tom, ona Írska občianka, on čleň posádky, obaja 18 roční, sa navzájom zachránili po stroskotaní lode a vytvorili krásny námet na lovestory ktorého sa hneď chytili noviny. Bohužiaľ realita bola iná, Eva sa vrátila do Írska a nikdy sa už nestretli, ale príbehy o ich láske sa dodnes rozprávajú, dokonca sme o nich našli aj báseň! Pravé tu, na Great Ocean Road sme videli aj prvé koaly, ktoré úplne znudene polihovali na eukalyptových stromoch a detoxikovali sa, vraj najhlúpejšie zvieratá na zemi. S týmto tvrdením nesúhlasíme, podľa nás to majú výborne premyslené, presne naplánované a vypočítané. Deň rozdelený len na jedenie, ležanie a pózovanie pre náhodných turistov, ideálny život :) Keď začalo pršať, koalky sa schúlili do klbiek v korunách stromov a vyzerali ako zmoknuté plyšové hračky. Naspäť v Melbourne sme ešte pridali do zbierky fotografii aj ohňovú show na promenáde na rieke Yarra, geniálny pohľad na dobrú noc, ráno nás čakal presun do národného parku. Cesta je náročná, ale oplatilo sa. Obyčajný presun sa zmenil na divoké safari, keď sme s našimi mikrobusmi prenasledovali všetky možné zvieratá. Najprv sme objavili zopár kengúr, vyskákali z auta a fotili ich prekvapené a zvedavé tváre. Potom sme skúsili zabočiť mimo hlavnej cesty a našli sme obrovské stáda kengúr, kde sa motali mamičky s mladými vo vakoch, drobce nám aj kývali, vystrčili jednu paprčku z vaku a hojdali ňou (podľa nás to bolo kývanie a basta). Okolo kengúr sa zdržiavali aj kŕdle bielych papagájov, obsadili jeden strom a vyzerali ako najdivnejšie ovocie. Počas prechodu cez Dead Horse Gap (priesmyk mŕtveho koňa) sme v snehovej fujavici (ANO, správne, snehovej!) objavili 4 divoké kone, ktoré ale boli také plaché, že sme pristúpili na špeciálne riešenie. Otvorili sa bočné dvere mikrobusu, zaistili sa a my sme skrčení alebo stojaci natáčali a fotili za pomalej jazdy. Niekto to prirovnal k natáčaniu nebezpečných scén z vrtuľníka. Večerné stretnutie na hoteli na jazere Jindabyne sa zvrhlo na klavírny recitál, keď sme sa pokúšali naučiť Georga hrať somársky pochod a popri tom sa dohodnúť ako budeme pokračovať ďalej. Včera to vyzeralo ako nemožný nápad, vyjsť na horu, dnes to ale aj tak skúsili, veď je to naozaj jeden z najúžasnejších pocitov, zdolať najvyššiu horu nie len krajiny, ale celého kontinentu zároveň! Tak ja ich idem čakať, mam nachystaný čaj a deky. Čaká nás presun do hlavného mesta Canberra a potom majestátne Sydney! Pozdravujeme domov za celú skupinu, čakajte nás, vo štvrtok sme doma prešpikovaní intenzívnejším životom tu “down under”.