Rusko

Mám rada BUBO a Bubákov, ale...

Dnes som sa vrátila z Ruska. Po 26. rokoch som sa odhodlala pozrieť sa na miesta, ktoré mi boli blízke. Ukázať ich synovi a zaspomínať si. Martin mi ich "ukázal" tak trochu ináč. Spomínať som nestihla a na nostalgiu nebol čas. Iba ak v nekonečnom rade na letisku v Peterburgu, kde sa vlastne všetko skončilo, ale aj začalo. Dovtedy pohodová , pre mňa priam idylická dovolenka nabrala iný rozmer. Na nekonečné rady už nie sme zvyknutí a čas ubiehal strašne rýchlo a my sme už "mali zdelať pasadku" ... skrátka, cesta domov sa nekonečne skomplikovala. Tu by sa mojich pár viet mohlo skončiť. Ale... aj napriek tomu, že Martin bol úžasný, snažil sa a robil všetko, čo nám na očiach videl, na čo sme si len pomysleli v mnohých zostala trpkosť a usadilo sa sklamanie. Nie pre to, že sa nám skomplikovala cesta, trochu adrenalínu nezaškodí) nie pre to, že autobus nás nečakal na letisku ( veď všetko sa môže stať), ale nekorektné informácie z nonstop linky BUBA, zavádzanie a výhovorky , "prehliadky "autobusu na Rakúsko -Slovenských hraniciach to je to, čo zostalo ako posledná spomienka na zájazd. Necestovala som s BUBOM prvý krát a určite to nebolo naposledy ( som dobrodružná povaha a patrím totiž k vám :-) ) ale ...