Cesta Ruským Altajom | Zážitky BUBO

Po zdĺhavom procese prechodu hraníc z Mongolska do Ruska začala posledná časť našej expedície. Ruský Altaj sme si prešli naozaj celý. Z Tašanty až do Barnaul sme väčšinou využili cestu M52 alebo, ak chcete, v Rusku preslávený Čujsky trakt. Tiahne sa popri rieke Čuj až do sútoku s riekou Katuň, tá sa potom spája s riekou Bija a vytvára s jej povodím jednu z najväčších riek Ruska -rieku Ob-, ktorá preteká cieľom našej cesty- mestom Barnaul. Zmenou oproti Mongolsku je vybudovaná asfaltová cesta, ktorá nám značne uľahčila dlhočizné presuny. Naša prvá noc bola v Koš Agaš (Kosh Agash, kde sme mali príjemné ubytovanie na okraji mesta. No samotné mesto je ozajstná divočina a turistu tu budete hľadať darmo. Obyvateľmi sú Kazaši a teda moslimovia, po ktorých viere je tu vidieť niekoľko mešít. Tie neskôr vystriedali pravoslávne kostolíky, no aj šamanizmus, ktorý má v Altajskej Republike silné korene. Krajina sa nám postupne menila a hory pripomínajúce Mongolskú časť Altaja vystriedali lesy, ktoré pozostávali prevažne z cédrov, borovíc a briez. Práve z cédrov nájde popri ceste mnoho liečiv a výrobkov. Nádherné horské prechody, kľukaté rieky, skalné útvary a horské mestečko Čemal, kde sme prespávali ďalšie noci a navštívili kaplnku ženského kláštora na ostrovčeku Patmos. Nie toho v Grécku, lebo aj Čemal má svoj Patmos. Najvyššia časť Altaja nám ale zostala zahalená, a tak sme nedovideli na slávne ľadovce Aktru a ani na Bélu hu, ktorá je so svojou výškou 4506m - najvyšším vrchom Sibíri. Nevadí, aj tak sme videli neskutočne veľa.