Ťumen, Sibír Hlavné mesto najväčšej ruskej oblasti

Presne o 1:55, keďže ruské vlaky nikdy nemeškajú (ak aj áno, tak to je tá výnimka potvrdzujúca pravidlo), vyskakujeme neobratne na perón a chystáme sa do vôd Slovákmi takmer neprebádaných. Len málokto u nás počul o hlavnom meste najväčšej ruskej oblasti, centre dobývania ropy a zemného plynu, sibírskom Ťumene. Nasadáme do taxîkov, ktoré sa nachvíľu menia na vyhliadkové autobusy a vezieme sa na Leninovo námestie, kde sa pred oblastnou dumou týči aj socha rovnomenného súdruha. Veď ako by to bolo neodfotiť sa s ním, navyše ak ide o jeho najväčšiu sochu (bez podstavca) v Rusku. Prechádzame ďalej pomaly sa prebúdzajúcim mestom a užívame si prvé slnečné lúče z mosta zaľúbencov. Ideálny spôsob ako romanticky ohúriť ruské dievča je napísať jej meno do snehu na zamrznutej rieke Ture. Užasnuto pozeráme na rastúce ťumeňské sídliská. Nenadarmo sa sem sťahujú ľudia z celej rozľahlej Sibíri, mestečko veľkosti Bratislavy sa už niekoľko rokov umiestňuje hneď za Moskvou a Petrohradom v rebríčkoch s miest s najvyššou životnou úrovňou v rámci krajiny. Prstom ukazujeme , kde ataman Jermak v 1586 založil prvú ruskú pevnosť na Sibíri. Bolo to práve tu, kde sa začala písať sibírska história. A keď už spomínam toho Lenina. On tiež navštívil mesto. Ak nie živý, tak aspoň jeho zabalzamované telo, ktoré sme si omrkli v Moskve, sem previezli počas druhej svetovej vojny, keď to v hlavnom meste bolo pre túto relikviu sovietskej moci príliš nebezpečné. Strážili ju v tajnosti v pivnici modrej budovy poľnohospodárskej akadémie. Vlak nás nepočká a tak sa lúčime s mestom, jeho krásnymi farebnými drevenicami a pri pamätníku mačkám, ktoré počas druhej svetovej vojny hrdo bránili obrazy v depozite petrohradskej Ermitáže pred potkanmi (záchrannú čatu poslali miestni milovníci chlpáčov), nás už čakajú naši taxikári a vezú na stanicu k dočasnému príbytku. Sme na polceste, posťažuje sa mi pred vlakom ešte Galia, naša provodnica, ktorá sa už teší domov do Čity. 18 ročná baba teraz praxuje po polročnom kurze na sprievodkyňu, šťastne zložila skúšky a prešla komisiou. Keď nastúpim, zvyšok výpravy sa už ukladá späť do postele. Všetkým nám dobre padla prechádzka ranným mestom ale podľa nášho vlakového moskovského času máme ešte hlbokú noc. Pripijeme si obľúbenou vodkou na nové zážitky a rýchlo spať, veď aj zajtra je deň.