Trasa Transsibírskej magistrály 83 hodín vo vlaku? Málo či veľa? Málo!

83 hodín vo vlaku. Stop. 5193 kilometrov. Stop. Z Moskvy do Irkutsku. Stop. Sme pri Bajkale. Stop. Takto nejako by mohol vyzerať telegram, ktorý by sme pred rokmi posielali z Bajkalu, že sme šťastne dorazili po epickej ceste ruskou Transsibírskou magistrálou. Tentokrát nejdeme až na jej koniec, nepokračujeme do Vladivostoku (ten je z Moskvy vzdialený fantastických 9288 kilometrov!), ale zastavili sme sa „len“ v Irkutsku, po piatich tisíckach kilometrov. Viete si predstaviť stráviť 83 hodín vo vlaku? Mnohí možno pokývajú hlavou, že sa to predstaviť nedá, ale verte, že skutočnosť je o mnoho geniálnejšia, než predstavy. Do vlaku sme nasadli ešte v Moskve a za ten čas sa za oknami nášho uháňajúceho vlaku stalo toľko zaujímavých vecí, že človek nevie, kde začať. Za posledné dni sme preťali obrovskú „matičku“ Volgu v Jaroslavli, rieku Kamu pred Permom, pozerali sa na Irtyš pred mestom Omsk, sledovali mohutný Ob pred Novosibirskom a tiež Jenisej priamo v Krasnojarsku. Náš vlak sa zastavil 73 krát a viac krát sme počas zastávok mohli vystúpiť, a tak sme si pozreli palácovú stanicu v Jekaterinburgu, pohľadali sme Leninovu sochu v Omsku a užili si aj krásnu železničnú stanicu v Novosibirsku so sochami, plaketami a zaujímavými miestnosťami. V Krasnojarsku sme si vychutnali námestie s fontánami a stĺpom ozdobeným levom s kosákom a lopatou, a tiež sme nevynechali mozaiku s Leninom a jeho partiou revolucionárov. Pár zastávok sme pridali aj v menších, anonymných mestečkách, kde sme raz kúpili nanuky, inokedy vychladené nápoje a sem tam niečo malé pod zub. Napadlo by vás, že toľko zaujímavostí stihnete len pri „obyčajnej“ ceste vlakom? Za oknami sa nám menila krajina. Spoznali sme sibírske nekonečno, videli milión briez, ale aj pahorky Uralu posiate lesmi či juhosibírske pohorie Sajany s lúkami a borovicami. Sibírska tajga posiata jazierkami, močiarmi, riečkami a rozpadávajúcimi sa drevenými dedinkami, kde domy držia už len z akejsi neznámej zotrvačnosti, patrí k najdokonalejším až gýčovym pohľadom. Vypili sme litre čaju, prekecali hodiny, pripili sme si vodkou na pokorenie hranice medzi Európou a Áziou za mestečkom Pervouraľsk a odrazu prišiel čas vystúpiť. Iba na vlastnej koži si musíte skúsiť, aká geniálna jazda je vlak Transsibírskej magistrály. Je to cesta plná zážitkov, a to máme pred sebou ešte Bajkal, Mongolsko a čínsky Peking!