Mariánska priekopa

Na zájazde Mikronézia prechádzame štyrmi ostrovnými oblasťami v severozápadnom Pacifiku a nimi sú Gilbertove ostrovy, Marshallove ostrovy, Karolíny, Mariany. Posledné spomínané Mariany tvorí 15 sopečných ostrovov, z čoho viac než polovicu tvorí Guam. Je najľudnatejším ostrovom Mikronézie, najjužnejším a jednoznačne najväčším ostrovom Marián.

Vďaka tejto zastávke na ostrove Guam sa dostávame bližšie k Mariánskej priekope vzdialenej 200 km východne od ostrova. Toto je najhlbšie miesto na  zemskom povrchu s hĺbkou 11 034 m pod hladinou severného Tichého oceánu. Jej ohromujúca dĺžka predstavuje 2 550 km so šírkou v priemerne 70-150 km. O vznik priekopy sa postarala subdukcia dvoch tektonických platní, kde sa Pacifická platňa ponára pod Filipínsku platňu.

Samotný život v miestach s vysokým tlakom 1000x väčším ako na hladine mora, nízkym teplotám a nedostatku svetla umožňuje prežiť len veľmi špecifickým jedincom. V najhlbšom bode challenger deep bola nájdená hnedá vrstva, ktorá pokrýva morské dno, tzv. ooz, vytvorená z mikroorganizmov.

Prvé prebádanie Mariánskej priekopy sa uskutočnilo v roku 1951, a to britskou výskumnou loďou Challenger II, po ktorej pomenovali aj najhlbšiu časť priekopy. Neskôr sa uskutočnilo viacero ďalších ponorov, ako v roku 1960 Donom Walsim  a Jacquesom Picardom, ktorý sa ponorili v batyskafe Námorníctva Spojených štátov amerických. Ponor absolvovali v guľatej kabíne so stenami hrubými okolo13 cm, kvôli ochrane pred enormným tlakom, ktorý trval 4 hodiny a 48 minút. Výnor na hladinu bol o hodinu a pol kratší. Doposiaľ posledná expedícia na dno mariánskej priekopy sa konala v 2012, keď v mini ponorke  samostatne zostúpil James Cameron. Je neuveriteľné, že viac ako 10 mužov kráčalo vo vesmíre po mesiaci, ale nikto po dne Mariánskej priekopy.