Markíz de Pombal Hrdina lisabonského zemetrasenia

Pombal, vlastným menom Sebastião José de Carvalho e Melo, syn vidieckeho šlachtica a synovca významného duchovného, študoval na univerzite v Coimbre a potom sa prihlásil do portugalskej armády, kde dosiahol hodnosť desiatnika. Pombal sa následne vrátil do akademického života v Lisabone, ale po úteku so šľachticovou neterou sa v roku 1733 stiahol na rodinné panstvo.

V roku 1738 si s pomocou svojho strýka zabezpečil vymenovanie za veľvyslanca kráľa Joaa V. vo Veľkej Británii. V roku 1745 bol vymenovaný za veľvyslanca v Rakúsku a tu pôsobil až do roku 1749. Keď Jose I. v roku 1750 nastúpil na trón, Pombal bol vymenovaný za štátneho tajomníka pre zahraničné veci.

Napriek zakorenenému odporu zo strany dedičnej portugalskej šľachty si Pombal získal Josého dôveru a do roku 1755 bol de facto kráľovským hlavným ministrom. Pombal si zabezpečil svoje prvenstvo rozhodným zvládnutím zemetrasenia v Lisabone v roku 1755, jedného z najsmrteľnejších zemetrasení v histórii; udržiaval verejný poriadok, organizoval záchranné práce a dohliadal na rekonštrukciu hlavného mesta v architektonickom štýle Pombaline.

Pombala vymenovali za štátneho tajomníka pre vnútorné záležitosti v roku 1757 a svoju autoritu si upevnil počas Távorskej aféry v roku 1759, ktorá vyústila do popravy popredných členov šľachtickej strany a umožnila Pombalovi potlačiť Spoločnosť Ježišovu. V roku 1759 José udelil Pombalovi titul grófa z Oeiras a v roku 1769 titul markíza z Pombalu.

Pombal, ktorý bol silne ovplyvnený svojimi pozorovaniami britskej obchodnej a vnútroštátnej politiky, zaviedol rozsiahle obchodné reformy a vytvoril systém spoločností a cechov, ktoré riadili každé odvetvie. Tieto snahy zahŕňali vymedzenie vinohradníckej oblasti Douro, vytvorenej na reguláciu výroby a obchodu s portským vínom. V zahraničnej politike, hoci Pombal chcel znížiť portugalskú závislosť na Veľkej Británii, zachoval Anglo-portugalskú alianciu, ktorá úspešne bránila Portugalsko pred španielskou inváziou počas sedemročnej vojny.

Pombal uzákonil liberálnu domácu politiku, vrátane zákazu dovozu čiernych otrokov do Portugalska a portugalskej Indie a značne oslabil portugalskú inkvizíciu a udelil občianske práva novým kresťanom. Napriek týmto reformám vládol Pombal autokraticky, obmedzoval individuálne slobody, potláčal politickú opozíciu a podporoval obchod s otrokmi do Brazílie. Po nástupe kráľovnej Márie I. v roku 1777 bol Pombal zbavený svojich úradov a nakoniec bol vyhostený a vrátil sa na späť na svoje statky, kde v roku 1782 zomrel.