Pre BUBO pracujem už nejaký čas. Väčšinou fotím v zahraničí. Doma menej. Jeden májový podvečer som sa vybral na postriežku. Samozrejme s fotoaparátom. Doobedie bolo krásne slnečné, no poobede a podvečer už malo byť zatiahnuté. Povedal som si, ideálny stav na fotenie. V podhorí Poľany jar začína trochu neskôr. Čerešne a trnky rozvoniavajú až začiatkom mája. Poľana je divoká, málo sídiel a málo ľudí. Pár turistických značiek, sem-tam asfaltová cesta. Miesta, kam chodím sú hlboko v lesoch. Tam žijú medvede. Už dávno som si na ne zvykol. V takom prostredí sa treba vedieť správať. Bolo niečo po piatej večer, keď som si sadol na svoje obvyklé miesto na lúke. Bolo celkom dobre chránené pred počasím, aj pred zverou a výhľad lepší nenájdem. Napodiv sa husté oblaky rozpŕchli a ukázalo sa slnko. Po pol hodinke čakania vyšli spoza trniek oproti mne dve jelenice a odrastený jelenček – gombičkár. Jelenice ho už odháňali. Pokojne sa začali pásť. Prešiel nejaký čas a všetky tri hlavy upútalo čosi za brezou, čo bolo ešte skryté môjmu zraku. Povedal som si, ďalšie jelenice. Na moje veľké prekvapenie o šiestej večer vybehol na lúku krásny veľký medveď - samec. Jelenice ležérnym klusom uvoľňovali pánovi lúky cestu, smerom ku mne. Fotoaparát som mal nastavený a spúšť tento výjav cvakala ako o dušu. Stret medveďa s jeleňmi som takto ešte nevidel. Maco prešiel a jelenice zastali asi dvadsať metrov odo mňa, začali sa obšívať a sústreďovať sluch a zrak ku mne. Zacítili ma. Odbehli naspať na miesto, kam zmizol medveď. Za kríkom rozkvitnutých trniek si ľahli a prežúvali. Prešla hodina. Jelenice stále ležali a pridalo sa k nim druhé jelienča. Odrazu od brezy vyšiel druhý medveď, šiel po rovnakom chodníčku ako prvý a evidentne ho stopoval. Jelenice zmizli v húštine. Maco s nimi. Zrazu sa objavil z druhej strany a šiel priamo ku mne. Takto krásne nasvietený od slnečných lúčov, v „zlatej hodinke“ bol najlepšou inšpiráciou na fotenie. Prišiel asi 40 metrov odo mňa, k druhej breze a zavetril ma. Potom sa s poklusom vrátil do húštiny. Tak som si povedal, že vrchol dnešného fotenia je za mnou. Bolo približne štvrť na osem. Rozhodol som sa ostať na mieste až do zotmenia. Dobre som spravil. O dvadsať minút neskôr sa presne od tej brezy ako predošlé dva medvede objavil tretí. Tento krát evidentne podľa hlavy samica. Aj temeno mala svetlejšie. Prešla presne po stope predošlých a objavila sa na druhej strane húštiny. Tentokrát ma zacítila skôr a zastavila. Zavetrila, pokojne sa obrátila a krokom zmizla v húštine. Bol to neskutočný zážitok. Na tieto miesta chodím dlho, toto sa mi ale ešte nestalo. Vidieť tri samostatne prechádzajúce medvede na jednej lúke behom hodinky a pol je luxus. Poza môj úkryt viedla úzka cestička na druhú lúku, asi tak pätnásť metrov. Buky ešte nerozvinuli svoje listy a už z diaľky som videl, že na lúke sú jelene. Potichu som sa prikrádal priamo k nim, zastal som keď vetrili. Snažil som sa šuchotať čo najmenej. Prišiel som k nim na celkom blízko. Večer sa fotí horšie. Ledva udržím v ruke dvoj kilogramový objektív. Tri fotky vyšli. Jelenice sa chvíľku pásli a ako ma zacítili odbehli. Medvede majú teraz medzi májom a júnom ruju. Túlajú sa po rôznych miestach, snoria a od hladu sa niekedy zatúlajú k miestnym obydliam. Miestni sa tu s nimi naučili žiť. Akonáhle prejde jún, vrátia sa hore vyššie, kde teraz ešte nie je ani čerstvá tráva pre jelene. Potom od nich bude trošku pokoj. Máme veľké šťastie, že celou históriou našej krajiny sa nesú aj medvede. Na konci druhej svetovej vojny ich bolo tak málo, že sa držali len v neprístupných oblastiach Tatier a Polonín, kam ľudia vôbec nechodili. Teraz sú už častejšie. Na Poľane ich je viac preto, že tu je menej ľudí. Môžu si tu bezpečne nažívať svojím tempom života. Patria do našej prírody tak, ako každý živočíšny a rastlinný druh. Keby ich tu nebolo, lesy by boli ochudobnené o tento majestátny a úctyhodný druh. Ja sa medveďov nebojím, no mám k nim veľký rešpekt. Stretávam ich celý život. To mi umožňuje chodiť ich bez strachu ale s rešpektom pozorovať. (Nikon D7100, Sigma 150 x 600 mm C, 1/1000, F8,0, ISO 3600) Foto Autor, 6. 5. 2021
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
