Mont Blanc a jeho zdolanie M.R. Štefánikom

Milan Rastislav Štefánik, významná postava slovenskej histórie, sa preslávil nielen svojimi vedeckými príspevkami, ale aj svojím odvážnym horolezeckým dobytím hory Mont Blanc.

Na najvyšší Alpský vrchol celkovo vystúpil šesťkrát. Po prvý raz v roku 1905, no a práve týmto výstupom položil základ slovenskému horolezeckému výškovému rekordu (4 808 metrov). Zároveň sa stal aj držiteľom nezvyčajného svetového rekordu. Počas svojich šiestich výstupov na Mont Blanc v rokoch 1905, 1906 a 1908 strávil na vtedy jestvujúcom Janssenovom observatóriu na vrchole Európy spolu 46 dní a doteraz ho ešte nikto v celkovej dĺžke pobytu neprekonal.

Jeho horolezecké aktivity na Mont Blancu boli úzko spojené s jeho záujmom o astronómiu a meteorológiu. Počas svojich výstupov na horu Štefánik vykonával rôzne vedecké pozorovania. Jeho práca na Mont Blancu posilnila jeho postavenie v oblasti astronómie a otvorila cestu pre jeho ďalšie vedecké a cestovateľské dobrodružstvá.

Štefánik sa dokonca stal plateným spoluriaditeľom tohto observatória na vrchole a dokonca sám objavil puklinu, ktorá ohrozovala danú drevenú stavbu. Následne sa podieľal aj na jej oprave a celkovom zásobovaní hvezdárne palivom, potravinami a podobne. Jeho majitelia sa ale po smrti Janssena v roku 1908 rozhodli hvezdáreň zrušiť.

Posledný výstup na Mont Blanc podnikol len preto, aby demontoval ďalekohľad a posledné meracie prístroje. Tým sa stal osud hvezdárne na vrchole Mont Blancu spečatený.

Prínos Štefánika pre Slovensko, ale aj pre vedecký svet a horolezeckú komunitu, je, nepochybne, veľký a jeho meno je dodnes spojené s touto majestátnou horou, ktorá sa stala jeho osobným symbolom úspechu a odvahy.

https://bubo.sk/zajazd/alpska-patka