Na podnet hongkonského podnikateľa Gordona Wu z roku 1983 bol po viac ako tridsiatich rokoch vytvorený markantný inžiniersky skvost, predstavujúci najdlhší most nad morskou vodnou plochou na svete. Hong Kong-Zhuhai-Macau Bridge (HZMB), verejnosti oficiálne sprístupnený 24. októbra 2018, dosahuje celkovú dĺžku 55 kilometrov a jeho samotný názov reprezentuje tri vzájomne osobité miesta, ktoré spája.
Hong Kong dnes spoločne s Macau figuruje ako špeciálna administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky, avšak výrazne prítomnou aj naďalej zostáva ich nedávna minulosť v podobe bývalých kolónií Británie (Hong Kong) a Portugalska (Macau). Zásluhou prepojenia za pomoci mosta sa spoločne napájajú na mesto Zhuhai, ustanovené za špeciálnu ekonomickú zónu Číny v roku 1978, z dôvodu strategickej polohy blízkej nielen Macau, ale taktiež kapitalistickému a globálnemu obchodu. Všetky miesta sa svojou pozíciou spoločne dotýkajú delty Perlovej rieky, aktuálne považovanej za dynamicky rastúcu oblasť Číny, prosperujúcu práve dôsledkom zvýšenej interakcie a jednoduchšieho cestovania, zabezpečeného systémom tohto unikátneho mosta.
Výstavba projektu začala v decembri 2009 s finalizáciou konštrukčných prác vo februári 2018. Dĺžka 55 kilometrov zároveň získala prvenstvo v najdlhšom pevnom spojení na otvorenom mori vo svete vôbec. Pre lepšie pochopenie je efektívne porovnanie s Golden Gate Bridge v San Franciscu, ktorý by sa do HZMB zmestil 20-krát. Funkčnosť dĺžkového rozmedzia je taktiež podporená 4 umelo vytvorenými ostrovmi, na ktorých prebieha hraničná kontrola a pravidelná stavebná údržba. Vstupom a výstupom na ostrovoch v časti Hongkongu, viditeľných aj z lanovky smerujúcej k Tian Tan Buddhovi na ostrove Lantau, vodiči prechádzajú podmorským tunelom dlhým 6,7 kilometra. Kompletná stavba je okrem iného odolná voči zemetraseniu s magnitúdou 8,0 podľa Richterovej stupnice a poveternostným podmienkam s rýchlosťou vetra 340 km/h. Celková konštrukcia, ktorej cena sa vyšplhala až na 20 miliárd dolárov, pozostáva zo 420 000 ton ocele a 1,06 milióna metrov kubických betónu s predpokladanou výdržou materiálu dosahujúcou až 120 rokov.
Avšak ani čas trasy, zredukovaný vďaka výstavbe mosta zo 4 hodín na necelých 45 minút, s odstupom času nezabránil stále menšiemu počtu cestujúcich. Aké sú hlavné príčiny, či postupne sa objavujúce negatíva?
Nedostatočné využívanie premávky po HZMB začalo stúpať už po piatich rokoch od jeho oficiálneho otvorenia, dôsledkom čoho získal aj prezývku tzv. Most duchov. Presuny po častiach v Hongkongu, Macau a Zhuhai s odlišnými pravidlami cestnej premávky v skutočnosti vôbec nie sú jednoduché. Pri vstupe na most z Hongkongu vodiči osobných automobilov smerujúcich do mesta Zhuhai musia mať čínsky vodičský preukaz a aj pri presune do Macau je potrebné špeciálne povolenie na šoférovanie vozidla v danej oblasti. V opačnom prípade je nutné sa vopred registrovať v systéme a svoje vozidlo ponechať na viacposchodovom parkovisku v Hongkongu s následným presunom do Macau za pomoci iného automobilu s oprávnením, taxíkom alebo autobusom. Medzi ďalšie nevýhody patrí zmena strán vozovky, keďže v Číne sa šoféruje na pravej strane a v Hongkongu spoločne s Macau na strane ľavej.
Zohľadnením viacerých hraničných kontrol s potrebnými povoleniami na vstup do prepojených miest výsledný čas prechodu po moste dosahuje viac než 60 minút, čo je v závere síce stále menej ako pôvodné 4 hodiny, lenže v prípade cestujúcich bez nevyhnutných oprávnení nie je vstup na most s vlastným vozidlom vôbec realizovateľný. V súčasnosti je taktiež praktickou voľbou prepravy napríklad loď, ktorá premáva z Hongkongu do Macaa každú hodinu a dĺžka cesty trvá približne 50 minút.
Dnes môže na prvý pohľad pre mnohých HZMB reprezentovať skôr zbytočne komplikovanú a pomerne nepraktickú stavbu, ktorá nenaplnila svoj očakávaný potenciál. Nedá sa jej však odoprieť ako konštrukčná a inžinierska, tak vizuálna stránka hodná obdivu, či už z výhľadov priamo z Macauskej veže, z lanovky smerujúcej zo štvrte Tung Chung do dedinky Ngong Ping v Hongkongu alebo aj počas jazdy už spomínanou loďou z Hongkongu do Macau.