Najlepší tabak na svete Kubánske cigari

Naše cesty pokračujú z Havany ďalej. Najzápadnejšou provinciou je Viňales. Údolie, kde sa dopestuje že vraj najkvalitnejší tabak na svete. Skupina mi hovorí: "Katka, máme nejako malo pohybu, stále len ten rum pijeme." "Ok, vaše prianie, je mi rozkazom" vravím si a zastavujem bus na jednej z mala súkromných fariem na kubánskom vidieku orientovaných na tabak. "Počuj, Gregorio, nepotreboval by si brigádnu výpomoc?" Gregorio sa usmieva spod veľkého klobúka a ukazuje mi dosť žlté zuby, predpokladám, že od toľkého bafkania. Ruky má drsné ako brušný papier, ale z oči mu ide taká detská jemnosť: "Tunák by som veru potreboval tieto listy trochu očistiť. Pekne jemnučko sa ich musíš dotýkať. Chápeš, s láskou, akoby si hladkala starú mamu po rozvrasnenej tvári. Vlhkou handričkou pretrieš, ako keď si utieraš pot z tváre a potom obrátiš list k slnku. Chápeš, musí sa ti ligotať do zelená." No čo vám poviem, presne inštrukcie sú na nezaplatenie. Každý vyfasuje jeden riadok a ideme. Brigáda socialistickej práce môže začať. Odmenou je pre nás potom Gregoriova ukážka, ako robiť tie správne cigary. Všetkých tých, čo majú v hlave predstavu, že cigara sa šúľa na stehne mladej spotenej mulatky, tak asi sklamem. Gregorio si sadol za drevený stolček, na ktorom má jednotlivé tabakové listy rozdelené podľa farebných odtieňov a púšťa sa do práce. Berie niekoľko z nich, aby vytvoril vnútro cigary a pri tom mi hovorí: "Pozri, to musíš takto." Akoby som od zajtra mala pracovať v tabakovej fabrike. Keď to všetko pekne zabalí, tak polotovar vloží do starej drevenej formy a tu do veľkého lisu. "A teraz si dáme dobrý rumik a dovolíme tej cigare, aby si na pol hodinku hodila v tom lise šiestu, ok?" Nápad sa pozdáva hlavne našej mužskej posádke a tak si v chládku veľkých paliem s kuriatkami a kocúrom pod nohami vychutnávame rum. Je teplo a rum je tiež teplý. Vravím: "Gregorio, čo si nedostal od štátu chladničku, keď nám dávaš teplý rum?" "Ach, dievčička, ty tomu nerozumieš, rum sa má piť 'izbovej teploty'" a zatvári sa ako vinársky odborník krížený s chuligánom z ulice. "Keď ho moc vychladíš, zavrie sa. Ako malý chlapec, ktorého prichytíš pri drobnej krádeži. Rum musí byť telovej teploty, aby sa ti krásne rozvinul nielen na jazyku. Veď mu dovoľ ťa trochu pohladiť aj zvnútra. Nie nadarmo bol takmer 10 rokov v dubových súdoch." A tak vychutnávame a vychutnávame, až je čas opäť otvoriť lis, vybrať z neho cigaru a dať jej finálny zabaľ. "Pozri, aký je jemný tento vrchný list. My ho voláme tabakový hodváb. Opatrne don cigaru zabalím, zalepím jej finálnu špičku a teraz by mala nejaký čas odstáť. Aha, tu na kôpke mám už také akurát. A teraz si pofajčíme." "Jaj, Gregorio, veď my zas nemáme toľko času, ešte program pred nami!" A tento šibalsky starý muž len odpovie pripaľujúc si svoju cigaru: "ach jaj, títo cudzinci, majú dráhe hodinky, ale nemajú čas. Toto mi je robota."