Zažil som Fidela Ostrov slobody

Pristávam v Havane na jednej zo svojich prvých ciest po Ostrove Slobody. Kapitán Air France hlási “Čas v Havane 18.30” Po vystúpení však zisťujem, že čas je o hodinu posunutý. Keď sa pýtam sprievodcu Miguela prečo, odpovedá: “Fidel sa tak rozhodol. Tento rok letný čas neakceptoval. Tvrdí, že je to kapitalistický výmysel, ktorý Kubu poškodzuje. Dáš si rum Lubo?” Toto sa udialo v čase kedy sem chodí ešte minimum turistov a kedy je Fidel reálne pri moci. Večer si kubánci vyložia húpacie kreslá a rozbité stoličky na ulicu a vo vnútri hrá televízor a jeden hrdina, Fidel. Rozpráva, rozpráva, rozpráva. Sú to hodiny denne. Zdá sa mi, že ho ľudia nepočúvajú, tak pomaličky po Kubánsky sa šmatlajú okolo, vegetia si, popíjajú rum, pofajčievajú cigarky… no potom v krčme začujem , že sa o tom rozprávajú. O zdraví kubánskej čokolády, o kvalitnej káve, ktorá je lepšia než akákoľvek iná na svete. O tom, že čokoláda sa bude rozdávať zadarmo kojacim matkám. O tom, že fajčenie je škodlivé a Fidel už cigary nefajčí dlho. Proste každý deň je nová a rozsiahla téma a Fidel rozpráva a rozpráva. Som prvým sprievodcom z BUBO, ktorý na Kube sprevádza skupiny. A sakra som si tu ten začiatok vydrel. Nič tu nefunguje, nič sa nedá, často ide o úplné banality, ktoré by vás ani nepadli. Nemôžem sa zastaviť na poli s tabakom ani na jednu fotografiu, nemôžem sa zastaviť na poli cukrovej trstiny, šoféri sú strašne neochotní a jedine čo ich zaujíma je kšeftovanie so stravnými lístkami ..a keď Miguelovi, v zúfalstve nadávam na ten hrozný socializmus, s úsmevom odpovedá “toto nie je socializmus, my máme Fidelizmus. To je 100x horšie..” Pobehal som mnohé ostrovy Karibiku, ale Kuba ma napriek neuveriteľným prekážkam uchvátila, ten šarm ktorý tu nachádzam ihneď hodnotím ako čosi výnimočné. Vtedy to mnoho ľudí nevie, BUBO je na Kube dlho pred ostatnými. No mne, ktorý viem porovnať je to hneď jasné a do Kuby som sa zamiloval. Kubánci sú elegantní, vzdelaní, zdravý národ, ktorý má jedno z najlepších očkovaní na svete a jeden z najlepších systémov v prípade hurikánu. Kuba za Fidela bola zrejme najbezpečnejším štátom celého Karbiku. Málo mäsa, vela sexu, takto sa charakterizuje s humorom kubánsky socializmus. No za vyššie spomenutými úspechmi Kuby bolo vo veľkej miere intelektuálne vedenie krajiny a teda Fidel. Som antikomunista, počas roka 1989 som stál na námestí každý deň a štrngal kúčami, roznášal som letáky po Slovensku, rodičia sa o mňa báli , že ma zavrú. November 1989 považujerm za najkrajšiu vec vo svojom živote. No mám rád Kubu a nikdy som neskočil na populárnu pózu “intelektuálov” nadávať na Kubu. Mnohí mali na to granty a nadávali o 100 šesť, tie kritiky na moju osobu nájdete ešte na webe. Áno boli to ľudia, čo na Kube nikdy neboli. Tak ako teraz obdobní ľudia nikdy neboli v Etiópii, ktorá je medzi nami teraz to isté ako bola Kuba pred 15 rokmi – o období o ktorom píšem vyššie. Nemám to rád, nadávať na niečo a potom sa USA s Kubou dohodnú (dojdu granty) a pritom vedenie jednej strany na Kube sa nezmenilo, veď stale vládne Fidelov brat (ktorý je mimochodom oproti Fidelovi slabota) a zrazu mi Kuba nevadí? Na Fidela ľudia potajme na Kube nadávali ako sa nadáva na každého šéfa (určite aj na mňa) a čím bol starší a slabší tým som počul nadávať viac. Ten režim sa u vymikal spod kontroly, moc prevzali detičky funkcionárov a šedá ekonomika sa za tých poslednýh 15 rokov rozrástla ako mor. No na druhej strane tí istí ľudia boli na Kubu hrdí a vedeli, že za to môžu ďakovať práve Fidelovi. Fideli si vážili. V Českoslovenku nám vládli obuvník a stolár, tu na Kube to bol právnik (Fidel) a lekár (Che Guevara). Fidel bol do komunizmu dotlačený Chruščovom a keď necchel byť zhltnutý USA, tak nemal inú šancu. Kuba počas embarga USA značne ekonomicky trpela, po páde Sovietskeho zväzu tu bol hladomor a ľudia si varili polievku z pomarančových šupiek. No Fidel to zvládol a presvedčil národ, aby sa nevzdal. Mne sa Kubánci veľmi páčia a musia byť evidetne šikovní. Veď aj dvaja republikánski kandidáti, konkurenti Donalda Trumpa, Marco Rubio a Ted Cruz majú kubánsky pôvod. Vždy som sa na Kube cítil dobre a vždy som tu cítil vkus, snahu o úroveň, neuveriteľný vtip a pohodu. Všade sa hrá na hudobné nástroje, spieva a tancuje. Všade sa hrajú domino, baseball, deti ale jaj starí, všetci si spoločne doslova užívajú sa život. Povedal by som, že viac než my aj keď sú omnoho chudobnejší. Fidela si v Latinskej Amerike vážili. Mnohí zo Strednej a Južnej Amneriky ho vnímali ako hrdinu, ako Davida, ktorý bojuje proti Goliášovi. Negatíva samozrejme všetci vieme. Každopádne dnes zomrel človek, ktorého životopis sa oplatí prečítať si. Ako sa bude volať? "Išiel Fidel do neba?" A aká bude Kuba bez Fidela? Ach jaj, všetci to vieme…