Starec a more, Kuba Ernest Hemingway na Kube

Hovorí sa, že Ernest Hemingway často krát písaval v stoji.. alebo v baroch na takmer rozmočené servítky, ktoré si potom dával do vrecák a keď sa ráno zobudil po prebdenej noci, stačilo mu myšlienky už len prepísať a učesať. Strávil v Havane niekoľko rokov svojho života. Nám dali Bohovia do daru síce len pár dní, ale snažíme sa z nich vymáčknuť maximum. Dnes sme dali spanilú jazdu na chevroletoch z 50-tych rokov. Pootvárali sme kapoty áut, aby sme zistili, že nemajú takmer žiadnu pôvodnú súčiastku. O Kubáncoch sa hovorí, že sú jedni z najlepších automechanikov na svete a dokážu zázraky. Naša prehliadka pokračovala neturistickou Havanou, kde sme zavítali domácim do obývačky, aj si dali v miestnej krčme pivo a na ulici nedeľný rum z tetrapaku. Ukázali sme si prídelový systém, ale aj najluxusnejšiu obchodnú pasáž novootvoreného hotela Kempinsky. A záver sme venovali najlepšiemu daiquiri na svete, presne tak ako ho píjaval Hemingway: bez cukru a s dvojitou dávkou rumu.. pozerám na svoj krokomer a dennú dávku máme bohato splnenú a tak sa po návrate na hotel odhodlávam do mora. Na pobreží nášho hotela stojí starý pánko. Zošúverená pokožka ako vysušené tabakové listy. V tmavých očiach sa mu odráža more a v úsmeve pár zubov. Husté šedivé vlasy mu prikrýva námornícka čiapka, ktorá vyzerá, že pamätá ešte časy Hemingwaya. Úplne vyzerá ako Santiago, ktorý Ernestovi spravoval loď a hovorí sa, že na jeho základe napísal potom Starec a more. Do veľkého odpadkového vreca zbiera na pláži prázdne plechovky od piva, ktoré tam nechali jeho súkmeňovci. Ako ma zbadá, mi začne kývať, akoby sme boli starí známi. Nechá vrece vrecom a dobehne mrštnými krokmi ku mne, keď ja už som po kolená vo vode.. má nejakú rečovú vadu, ale z posunkov mu porozumiem, že si chce dať so mnou preteky.. “Bolí ma rameno” ukazujem ju.. “idem si len tak trošku ho rozcvičiť. Dáme preteky inokedy.” Snažím sa ho slušne odbiť, ale on mi ukazuje, že aj jeho bolí rameno a že sme teda vyrovnaní partneri. “Ach jaj”.. rozmýšľam nad ďalšou výhovorkou, ale nič mi neprichádza na rozum, tak mu vravím, že ja nepretekám, prišla som si len tak zaplávať. Ale nedá sa odbiť. Po bójku a späť- ukazuje mi svojou posunkovou rečou, keď sa mu snažím vo vode vzdialiť. Kto vyhrá, pozýva toho druhého na pivo.. aspoň to sa mi zdá, že sa snaží naznačiť. Ani preteky ani pivo s ním ma po pravde vôbec nelákajú a tak sa vrhám do vĺn, že mu odplávam. Lenže on to chápe ako začiatok výzvy a vrhá sa za mnou. Spočiatku ma to netankuje, ale dedko fakt pláva dobre. Ani neviem ako a fakt s ním súťažím.. bolesť v ramene neustupuje, ale plávam ako o život. Dedko je mrštný. Vôbec tak nevyzeral, ale ide mu to. Plávame takmer bok po boku. K bójke by som povedala, že dorazil prvý on, ale späť to by už musel rozhodnúť záznam z podvodnej videokamery, keby taký existoval. Bolo to extrémne natesno. Deduško z posledných síl vylezie na breh a ukazuje mi, že ja som vyhrala. Mne je to zas trápne a vraciam mu kompliment, že určite to bol on. Problém to však nerieši, lebo chce ísť so mnou na to pivo. Kto ho zaplatí, je druhoradé. “Ach jaj..” bolesť v mojom ramene sa teraz prejavuje naplno, takže pivo u mňa neprichádza do úvahy, ale pánko je nástojčivý.. a v tom.. začnú padať prvé kvapky búrky, ktorá sa zdala, že je ešte ďaleko.. aj zahrmí a obrovský blesk sa zlomí nad hladinou.. “yessss” bohovia ma predsa len asi majú trošku radi. Ukážem na oblohu a utekám sa schovať, že pivo teda dáme nabudúce :)