(Ne)odvratný úbytok nosorožcov

Afrika sa do konca storočia oteplí minimálne o dva stupne Celzia. To bude mať značný dopad na množstvo druhov, vrátane tak vzácnych a charizmatických zvierat, ako sú nosorožce. Aj keď sa na ich záchranu vynakladá veľa peňazí a úsilia, klimatické zmeny to môžu rýchlo pokaziť.

V Južnej Afrike žije väčšina zvyšných svetových populácií čiernych aj bielych nosorožcov. Práve tam prežíva 80 a 92 percent všetkých zvierat týchto druhov. Kvôli globálnemu otepľovaniu sa však klima v tejto oblasti rýchlo mení a má to dopady aj na nosorožce.

Tradične sa ochrancovia prírody snažia tieto ohrozené zvieratá chrániť hlavne pred pytliakmi a stratou prirodzeného územia.Nová štúdia ale upozorňuje, že to môže byť zbytočné, ak prídu také tepelné podmienky, ktorým sa nosorožci nebudú schopní prispôsobiť. A takýto stav sa rýchlo blíži.

Aby sme pochopili, ako človekom spôsobená zmena klímy ovplyvní populácie nosorožcov. Autori štúdie sa zamerali na päť veľkých národných parkov v Južnej Afrike, Namíbii, Zimbabwe, Keni, Botswane, Tanzánii a eSwatini (Svazijsko), ktoré sú domovom väčšiny nosorožcov.

Pre každý z parkov vytvorili dva scenáre: scenár IPCC s vysokými emisiami a umiernený emisný scenár. Pre každý z týchto scenárov zobrazili teplotu a zrážky do roku 2055 a 2085, aby určili, či park ostane pre nosorožce vhodný.

Zistili, že v každom parku dojde k otepleniu približne o 2,2 °C do roku 2055 a o 2,5 °C do roku 2085 podľa scenára miernych emisií. Podľa scenára vysokých emisií sa každý park v roku 2055 oteplí približne o 2,8 °C a v roku 2085 dokonca o 4,6 °C.

Takmer všetky parky budú so stúpajúcimi emisiami stále suchšie, s výnimkou jedného, národného parku Tsavo West v Keni, kde bude naopak viac zrážok.

To všetko sú pre nosorožce veľmi zlé správy, pretože tím tiež zistil, že zmena zrážok síce nebude pre nosorožce ideálna, zásadný problém budú ale zmeny teplôt, ktoré budú vyššie, než tento druh znesie.

Teplotné podmienky vo všetkých študovaných parkoch budú pre oba druhy nosorožcov stále nevhodnejšie, ale predpokladá sa, že biele nosorožce budú postihnuté skôr než nosorožce čierne. Všetky parky preukazujú drastické zmeny v pravdepodobnosti výskytu nosorožcov. A podľa scenárov s vysokými emisiami sa pravdepodobnosť výskytu oboch druhov do roku 2085 zníži na nulu.

Najhoršie správy sa týkajú národného parku Etosha v Namibii a národného parku v eSwatini, ktoré sa stanú pre nosorožce príliš horúcimi.

Táto správa znie pre nosorožce úplne apokalypticky, ale samotní autori nie sú tak skeptickí. Tieto nové informácie totiž poskytujú ochranárom prírody možnosť pripraviť sa na zmeny alebo sa snažiť sa im prispôsobiť.