Kedy vidieť polárnu žiaru Skúsenosti z Nórska

350 kilometrov severne od polárneho kruhu sa na jednom z ostrovov členitého nórskeho pobrežia rozprestiera mestečko Tromsø. Hoci v ňom žije necelých 75000 obyvateľov, je tu druhým najväčším európskym mestom (po ruskom Murmansku). Napriek svojej polohe takmer na konci sveta si žije prekvapivo rušným, no zároveň pohodovým arktickým životom. Poviete si – čo sa tu hore dá robiť? A v zime? Keďže leží na pobreží, podnebie značne ovplyvňuje teplý Golfský prúd. Preto sú tu zimy občas tolerovateľnejšie než v našich končinách. Bežná denná decembrová teplota je okolo -5 stupňov. Tromsø je populárnou cieľovou destináciou pre cestovateľov, ktorých lákajú polárne oblasti, ich krásy a aktivity typické pre tento región. Pre nás je tou hlavnou pozorovanie polárnej žiary. Už od nepamäti boli ľudia fascinovaní hrou svetla a farieb, o ktorej kolovalo množstvo legiend. Inuiti ju pokladali za pochodne, ktorými ich predkovia osvetľujú most do nebeskej ríše, aby duše mŕtvych našli cestu. V stredovekej Európe zas za dych hrdinských bojovníkov. Vo Fínsku sa asociuje s polárnou líškou, ktorá behá po arktických kopcoch a z chvosta, udierajúceho o sneh, jej vylietavajú iskry. Aurora borealis, ako polárnu žiaru nazývajú vedci, dostala svoje pomenovanie podľa rumunskej bohyne úsvitu Aurory a gréckeho boha Borea, ktorý vládol severnému vetru. Ide o atmosférický úkaz, pri ktorom sa voľné elektróny, tzv. slnečný vietor, priťahované magnetizmom Zeme zrážajú s atmosférickými plynmi a vyvolávajú ich svetielkovanie. Práve v polárnych oblastiach ju teda možno vidieť najčastejšie. Zahliadnuť polárnu žiaru je neuveriteľný zážitok. Určite aj preto, že nefunguje na vypínač, ako sa mnohí mylne domnievajú. Aby ste žiaru videli, musí byť dostatočná slnečná aktivita, nízka až nulová oblačnosť a minimum svetelného smogu. Až vtedy je šanca, že sa nám „zelená pani“ ukáže. Práve Tromsø je obľúbenou východiskovou stanicou na jej lov. Od 27.11 do 15.1. sa tu totiž slnko neukáže ani na chvíľu a práve hustá tma je pre Auroru dobrým predpokladom. December je takisto relatívne suchý mesiac a preto sú šance na pozorovanie pomerne vysoké. My v BUBO pre to robíme maximum. Je sedem hodín večer a tak v spolupráci s miestnym partnerom vyrážame. V komfortnom autobuse opúšťame ostrov a mierime hlbšie do vnútrozemia, kde nám hlásia menej oblačnosti. Porozprávame si všetko o polárnej žiare, od jej fyzikálneho fungovania až po to, ako ju najlepšie odfotiť. S horúcou čokoládou a nórskym dezertom lefse čakáme a veríme, že sa ukáže. V meste husto snežilo a pri stopercentnej oblačnosti neuvidíte ani silnú geomagnetickú búrku. Nachádzame však kúsok jasnej oblohy. Postupne sa na ňom objavujú hviezdy a po pol hodine prvý náznak aurory. Silnie, formuje sa do oblúkov, vlní sa nám pred očami a my si vychutnávame každú minútu, ktorá nám tu bola dopriata :)