Runy - zabudnuté písmo vikingského futharku

Runy - typ písma, ktorý sa mnohým z nás spája predovšetkým s vikingskými národmi. Generácie 20. storočia ich poznajú už aj ako súčasť popkultúry a inšpiráciu, z ktorej vychádzali mnohí spisovatelia a scenáristi, ako napríklad J.R.R. Tolkien vo svojom epose o Stredozemí. V dejinách sa s runami prvýkrát stretávame okolo roku 150 a to nielen v Škandinávii, ale aj v regiónoch ovládaných germánskymi kmeňmi. Pôvod prvých zápisov v runovom písme je však dodnes nejasný.

Hoci systém runových znakov je definovaný ako lineárna abeceda, na základe zvukového vyjadrenia prvých rún v ich zoradení bol tento jazyk pomenovaný ako futhark (alebo neskorší futhork). Môžete si to predstaviť na príklade ABECEDY - keď vyslovíme prvé písmená a (a), b (bé), c (cé), d (dé), dostaneme základ slova abeceda. Dobrým príkladom zo súčasnosti tiež môže byť QWERTY - prvé písmená základného rozloženia klávesnice pre latinské abecedy.

Pôvodných vikingských 16 znakov je rozdelených do troch skupín - aettov, z ktorých navyše existujú dve verzie - dánska a švédsko-nórska. Každú runu čítame na základe jej pragermánskeho názvu a vo svojom vyjadrení každá z nich nesie iné posolstvo a význam:

ᚠ - fehu - prosperita, istá budúcnosť, zabezpečenie, materiálna istota,

ᚢ - uruz - fyzická sila, nebojácnosť, odvaha,

ᚦ - purisaz - zlá runa, predznamenáva skazu, reprezentuje zbraň, mnohí ňou vyjadrovali strach z boha hromu Thóra.

Pokiaľ vás zaujímajú ďalšie informácie o krajinách Škandinávie, ich histórii a miestach, môžete si prečítať viac v našich blogoch.