Nelson Mandela – prvý černošský prezident JAR

Nelson Mandela bol aktivista za boj proti apartheidu a prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky po skončení segregačného systému v roku 1994. Narodil sa v roku 1918 v dedinke Mvezo vo Východnom Kapsku, severne od mesta East London. Z matkinej strany bol potomkom kráľovskej rodiny kmeňa Thembu z jazykovej skupiny Xhosa (krováci, Zulu, Ndebele). Keď mal 12 rokov, jeho otec, ktorý bol povereným kráľom ľudí klanu Thembu, zomrel a Nelson získal dôležité postavenie v rámci komunity. Učil sa od starešinov o histórii a ich odhodlaní brániť svoje slobody. Toto naňho silne zapôsobilo a rozhodol sa ísť touto cestou. Navštevoval univerzitu vo Fort Hare, odkiaľ bol vylúčený kvôli zapojeniu sa do protestov. Aby ho násilím neoženili, utiekol v roku 1941 do Johannesburgu a začal tam so štúdiami. Pracoval v bani ako ochranka. Ukončil štúdium a šiel na promócie do Fort Hare. Pokračoval v štúdiách, ale nakoľko bol nemajetný, nedotiahol to k ďalšej promócii v roku 1952, ani na ďalšej univerzite v roku 1962. pridal sa k politickej strane ANC v roku 1944 a spoluvytvoril jej študentskú sekciu – ANCYL (ANC Youth League). V tom istom roku sa oženil a mal s manželkou dvoch synov a dve dcéry, z ktorých jedna neprežila. Do prvých serióznych protestov sa zapojil v roku 1952, kedy bol s ďalšími 19 odsúdený na 9 mesiacov ťažkej práce. Založil prvú černošskú právnickú firmu, ale dostal sa na zoznam nežiadúcich osôb a mohol sa len prizerať. V roku 1956 bolo zo zrady obvinených 156 ľudí spolu s Mandelom. Proces trval do 1961, kedy boli všetci oslobodení. Počas procesu jeho spolubojovník za práva, Oliver Tambo, utiekol do exilu. Je po ňom pomenované hlavné letisko v Johannesburgu. Počas procesu sa druhý krát oženil a mal dve dcéry. Po protestoch a krvavých stretoch s políciou a armádou v roku 1960 boli ANC a PAC zakázané a ich predstavitelia a členovia zadržaní. V decembri 1961 začali masívne protesty s Mandelom v čelnej pozícii, ktoré sprevádzali aj bombové útoky. Jeho aktivity ho doviedli až k niekoľkonásobnému zadržaniu a uväzneniu. Celkovo strávil vo väzení 27 rokov, z čoho väčšinu na Robben Island v Kapskom meste. V roku 1988 bol prevezený do nemocnice, kde mu diagnostikovali tuberkulózu. Odtiaľ do väznice neďaleko mesta Paarl. Odtiaľto už bol 11.2. 1990 prepustený na slobodu a mal prvý prejav z balkóna radnice v Kapskom meste, ktorá nechýba ani počas našej BUBO prehliadky mesta. V roku 1993 spoločne s prezidentom de Klerkom získali Nobelovu cenu za mier a v 1994 prvýkrát volil. Po týchto voľbách bol zvolený ako prvý prezident Juhoafrickej republiky po ukončení segregačného systému. V roku 1999 sa vzdal funkcie prezidenta, ostal však aktívny a venoval sa politike aj charite. Nelson Mandela zomrel v roku 2013 v jeho dome v Johannesburgu. Jeho duch žije v celej republike a neustále je cítiť jeho odkaz.