Nie je joga ako joga

Kým v západných kultúrach sa pod jogou rozumie súbor cvičení pre telo, pôvodne je joga jednou z komplexných staroindických filozofií. Jedným z hlavných cieľov v hinduizme, budhizme, džinizme a sikhizme je tzv. mókša, osvietenie, úplné oslobodenie sa od hmotnej existencie a cyklu narodenia sa a smrti – sansáry.

Sú dve podmienky, skrz ktoré možno docieliť osvietenie:

1. vairágja – vzdialenie sa od sveta, samota a
2. joga – vedomý a zjednotený život, skrz posilňovanie ducha a tela.

K poznaniu nás môžu doviesť rôzne druhy jogy. Medzi jednu z najrozšírenejších patrí kráľovská joga (rádža joga), ktorá je komplexným spojením rôznych jog a má osem (ásh) častí (táng):

1. jáma – ovládanie seba samého, nezraňovanie iných, nezabíjanie zvierat, pravdivosť, neokrádanie ľudí či prírody, zdržanlivosť, skromnosť a pokora,
2. nijáma – duchovná čistota, štúdium náboženstva, sebakázeň, oddanosť bohu,
3. ásana – prepojenie a prečistenie tela a mysle pomocou súborov cvičení, známe v západných kultúrach,
4. pránajáma – dychové cvičenia – prvý človek, o ktorom vieme, že spísal učenie vedomého dýchania, vtedajší Wimhof, sa volal Patandžali,
5. pratjahára – vôľa, schopnosť ovládať svoje vášne a zmysly,
6. dhárana – koncentrácia mysle,
7. dihjana – meditácia,
8. samádhi – osvietenie, dosiahnutie vyššieho vedomia, zjednotenie s vesmírom a vyšším ja, dosiahnutie večného mieru a lásky.

Joga teda nie je len súborom cvičení na posilnenie tela, ale predstavuje komplexný prístup k vedomému a celistvému životu skrz cvičenia tela i ducha.