Nosorozec v Chitwane, krava v obchode s hodvabom, tava na stanici…

A moji Bubaci uz su doma. Bolo to naposledy z Kathmandu, kedy som sa ozyval. Odvtedy vela vody Gangou pretieklo a vela sme toho zazili. Chitwanske safari s nosorozcami, kde sa niekotri vybrali aj a klasicke dzipove safari… Tato moznost je v Chitwane iba dva mesiace v roku, potom to uz rozvodnene rieky nedovoluju. Cakal nas presun do Indie, prechod hranicou na kotrej okamzite vytusite, ze ktora cast dediny patri Nepalu a ktora Indii. Najst imigracne tu vsak mate problem. Prve indicka stanica, indicky vlak, indicke zvedave pohlady, tava na perone asi cakala tiez na vlak. Islo s name aspon sto gurkskych vojakov.Mali nejake cvicenia s indickou armadou. Vystupujeme vo Varanasi a prefacka nas indickych 44 stupnov, ktore nas sprevadzaju az dokonca nasej pute. Varanasi je India, prava, od hodvabu az po zatvaranie rieky Ganga. Mesto svetiel nikdy nesklame. Len to teploooo. Dalsi presun do Agry, najkrajsia stavba planety je v piatok zatvorena, pretoze sucast arealu sluzi ako mesita. No nic, vybereame sam y do stareho Akbarskeho mesta Fathepur Sikri, ktore by sme inac nevideli. A oplatilo sa…Po ceste sme zistili ako na jednej krizovatke moze vzniknut jeden a pol hodinova zapcha…Keby tam prisiel policajt, za 5 minut je to vyriesene…Ale nie v Indii, tu chce byt kazdy policajtom :o). Taj sme si nakoniec vychutnali na druhy den rano, pri vychode a stalo to za to. Niekdy su skutocnosti ovplyvnene piatkom trinastym predsa len pozitivne. Este Agra fort, potom hladanie farebnych kamionov z Karakoram Highway pre ratolesti doma a vybrali sme sa smer Delhi… Tu sme to zakoncii kvalitnou rikso/metro/pesou prehlaidkou a zapijali sme tychto nabitych 24 dni v indickej restike mozno ze s najlepsim jedlom, ake sa v Indii da zohnat. Zohnal som gitaru, Jozko s Radom brnkali, ostatni sa starali o vokaly…parade, ktoru tu este nemali… Namaste z Indie, Vas…