Revolúcia na Šalamunových ostrovoch

 Šalamúnové ostrovy sú jednou z najmenej navštevovaných krajín sveta. Rozprával som sa o tom s Chrisom Nemaiao z turistického boardu Šalamúnskych ostrovov.
Každopádne, ide o drsnú oblasť Melanézie v Tichom oceáne. V stredu tu začal pokojný protest za odstúpenie premiéra Manasseha Sogavareho, mierumilovné demonštrácie. Konali sa v okolí Čínskeho mesta v hlavnom meste Honiara hneď vedľa hotela, kde BUBO zvykne bývať. Logicky, veď to je v úplne v centre. Tieto protesty však dnes prerástli do ťažkých nepokojov a Šalamúnové ostrovy sú na hrane občianskej vojny. Šalamúny, to je veľa ostrovov a veľa kmeňov, ktoré boli stáročia znepriatelené – keď chytili niekoho z druhého kmeňa, tak ho zjedli -áno, sme v kraji bývalých ľudožrútov.
Problém vystal, keď v Honiara asi tisíc príslušníkov kmeňa z provincie Malaita, podpálili jednu chatrč z listov a zaútočili na parlamentný komplex hlavného mesta. Keď polícia zablokovala pokusy demonštrantov dostať sa do parlamentu pomocou slzného plynu a gumových projektilov a dav rozohnala, začali si ľudia z hlavného ostrova preposielať  správy a obrázky o rabovaní a horiacich budovách. Ešte nikoho nezjedli, ale muži susednej provincie predsa nemôžu páliť domy na ich ostrove- Guadalcanal. Áno, nachádzame sa v takzvanom Guadalcanale, mieste, ktoré bolo pre II. svetovú vojnu v Tichom oceáne extrémne dôležité a kde marína USA zaznamenala ťažký, no obrovský úspech.   Najprv som si myslel, že to bude jednodňová záležitosť, Šalamúny sú, ako píšem vyššie, drsné, ale dnes sa problémy začali sa nanovo. Tak ako som to zažil na Filipínach, na Sumatre... sa dav zameral na etnických  Číňanov a dnes podpálili etnicko-čínske malé podniky. V Ázii a Pacifiku je to ako u nás kedysi: pogromy na židov. Číňania sú v týchto oblastiach extrémne ekonomicky úspešní, často vlastnia ekonomiku daného štátu –dlho o tom píšem a o našom (dnešné slovenské média a politici, ktorí nemajú možnosť cestovať a vidieť svet) chybnom pohľade na extrémne úspešnú Čínu som napísal blog. Dnes demonštranti opäť obnovili svoje požiadavky, aby Sogavare odstúpil. Ten tvrdí, že demonštrantov podporujú zahraničné skupiny. Austrália urobila prvý výsadok a sú debaty defacto o obsadení Šalamúnových ostrovov. Uff. A čo na to Čína? Zatiaľ nikdy nič Čína nepodnikla, ale jej investície do armády posledné roky rapídne narastajú. Covid je tu dlho a ak krajina nie je dostatočne finančne silná, začnú skutočne veľké problémy. Bohaté krajiny na tejto kríze môžu nakoniec profitovať a Čína, aj keď ostane zatvorená aj ďalších desať rokov, bude sebestačná aj keď áno jej ekonomika založená na vývoze padne. Menšie, chudobnejšie krajiny však majú veľké problémy. A pri stálom zadlžovaní ešte len budú mať. Ešte chvíľku bude lock down a chudobné krajiny budú mať existenciálne problémy. Budú si musieť požičať a dostanú sa do područia mocných.  Malaita mala v oblasti Šalamúnových ostrovov vždy silný hlas. Malaitský premiér Daniel Suidani, napríklad, silno kritizuje Sogavareho, že zmenil dlhodobé (36 rokov!) vzťahy s Taiwanom a vymenil ich za vzťahy s Čínou. Dobré ráno.
BUBO je jediným miestom, kde sa o týchto veciach dlhodobo na Slovensku píše – porovnajte a opravte ma, ak nemám pravdu. No zmena od Taiwanu na Čínu prebehla v Pacifiku na mnohých miestach a píšem o tom v dlhom blogu o Kiribati. USA v II. svetovej vojne v Pacifiku vyhralo, ale dnes rok po roku prehráva. Čína ekonomicky valcuje nielen Áziu, ale aj oblasť Tichého oceánu. Fungovalo to tu tak, že USA aj Taiwan platili malé chudobné Tichomorské štátiky a za to mali v OSN od nich zaručený hlas. Áno, politická fraška. Čína si povedala, že ak chcete takto jednať, tak dobre, a tieto štátiky preplatila. Taiwanu a teda aj USA, keďže práve dnes je Taiwan značne búrlivým miestom na medzinárodnej politickej scéne, ostali v Pacifiku iba štyria podporovatelia: Marshallove ostrovy, Palau, Nauru a Tuvalu.  
Okrem Tuvalu (ide o najkrajšie pláže sveta, o ktorých som napísal blog), kde som silnú prítomnosť Číňanov nevidel, som ich však zažil aj na tých troch ostatných ostrovných štátoch. Na Nauru sú Čínske obchodíky, kde sa dohovoríte iba čínsky. To je neuveriteľné. Na Marshallových ostrovoch som videl zasa čínske reštaurácie. Všade okolo nedozerné more a oni servírujú čínske krevety. Čína je všade; ekonomicky aj politicky valcuje Pacifik. Je teraz posledná šanca zobrať Pacifik späť pod akoukoľvek zámienkou vojensky? USA na rozdiel od Číny nesľubuje krajinám pomoc a zlepšenie infraštruktúry, ale upláca ich -napríklad na Marshallových ostrovoch  stále funguje silná vojenský základňa USA (na Kwajalein som aj pristál). Bude aspoň toto „covidová“ výhra západu? Každopádne, je to klasická cesta, ktorou „biely človek ide“ a kde sme sa už toľko razy popálili... Preto neprestávam písať aj keď dostávam od slovenských novinárov ktorí píšu „o demokracii“ a pritom vedieme iba vojny, desaťročia taký hejt. Preto strihajú moje videa a znevažujú moju osobu. Som však presvedčenž, že to o čo robí západ nie je správne a západ prehráva a prehráva.
Poznámka január 2024: Nauru práve zmenilo stranu a diplomaticky podporuje Čínu. Tuvalu ho zrejme bude nasledovať.