Bitka o Guadalcanal Bojové polia 2.svetovej vojny

Musím si kúpiť novú chladničku. Zasa bude ďalšia magnetka a už to nie je kde dávať. Pristávame na Hendersonovom poli, mieste obrovskej bitky medzi USA a Japonskom počas II svetovej vojny (1942). Teraz je tu letisko a to je 11km od centra, kam sa dostaneme po Kukum highway. Američania po víťazstve vybudovali mesto a preto sem Briti v roku 1952 presunuli centrum svojho protektorátu, Britské Šalamúnove ostrovy. V hlavnom meste, Honiara sídlil tzv. High Commissioner pre Západný Pacifik (dnes: Vanuatu, Kiribati, Tuwalu a Šalamúnove ostrovy). No už v roku 1978 mali ostrovy samostatnosť. Honiara v miestnom jazyku znamená “Tvár vystavená juhovýchodnému vetru” a dnes v nej žije 85 000 ľudí čo je 13% populácie štátu. Krajina je kresťanská s predominantnou melanézskou populáciou. Prví ľudia prišli na Šalamúny pred 30 000 rokmi, potom pred 4 000 rokmi prišli ľudia hovoriaci Austronézskymi jazykmi, a pred 1800 až 1500 rokmi prišli na ostrovy ľudia kultúry Lapita. Vieme to podľa džbánov, ktoré sa tu našli. Meno dostali tieto ostrovy omylom. Dal im ho koncom 16 storočia španielsky moreplavec plaviaci sa z Peru. Myslel si, že získa veľké zisky ako biblický kráľ Šalamún. No stretol sa s drsnou komunitou kanibalov a lovcov lebiek. Honiara zažívala etnické čistky od samostatnosti prakticky stále. V roku 2000 predstavitelia kmeňa Malaitan združení v Malajtanských orloch (MEF –Malaita Eagle Force) uniesli ministerského predsedu a prinútili ho odstúpiť. V roku 2006 prebehli ďalšie etnické čistky, teraz proti Čínskej menšine, Peking vtedy vyslal pre svojich súkmeňovcov lietadlá, aby ich zachránili. Náš hotel je kúsok (3 minúty pešo) od rieky Matankau, o ktorú USA s Japonskom dlho bojovali a práve tu Čínska štvrť začína. V hoteli spali vojvoda a vojvodkyňa z Cambridge, William a Kathy. Majiteľa za to povýšili do šľachtického stavu. Včera nás Tony, etnický Číňan, pozýval, poslal k nášmu stolu fľašku červeného a zopár pív, podľa toho, čo kto pil. Po vojvodoch sme zrejme ďalšou významnou výpravou. Šalamúnove ostrovy zatiaľ nie sú klasickou turistickou destináciou. Sú skôr pre ľudí, ktorí nechcú masy, pre tých čo hľadajú špeciality a sú ochotní prekusnuť špinu. Trh v meste je fascinujúci, je tu hneď v mestskom prístave potopená jedna loď. No ako tu môžu mať takú špinu? Ako v afrických mestách. Na trhu kupujem bustu ľudožrúta, tzv. Muzu, soška v ručkách drží lebku. Je pekne vykladané perlorodkou a odštiepkami Nautilusu, busta má veľké pery, africké črty, Melanézania mi veľmi pripomínajú Afričanov aj v domorodom umení. Vyrážame na severozápad ostrova, kde sú pláže s potopenými vrakmi japonských lodí a lietadiel. Bitka o Guadalcanal a operácia Watchtower bola jedným z najdôležitejších momentov II svetovej vojny v Pacifiku. Potom ako Spojenci 7. februára 1943 na ostrovoch Tulagi a Guadalcanal vyhrali, rozhodli sa vybojovať víťazstvo aj ďalej. Pol milióna vojakov USA dostalo počas týchto bojov maláriu. V BUBO nikto! Po prekročení White River sa všetko mení, mesto razom skončilo a nasledujú sympatické drevené dedinky a obchodíky s betelom. Popri ceste sa opekajú ryby, kuratá, všetko je to čerstvé a dobré, a fotogenické. Pred domčúrikmi sú hroby predkov a tie slúžia ako stoly a stoličky, čo mi je sympatické. Mám rád, ak sa veci používajú. Stretne sa tu celá rodina, iba tak posedávajú a klábosia. Vzadu sa suší rozvešané prádlo. Sú tu tri pláže, no odporúčam pláž číslo II, lebo tu vrak lode trčí nad hladinu iba 30m od brehu. Toto zvládne každý. Japonská loď je pritom veľmi dlhá a obrovská časť je aj hlboko pod hladinou (pre tých čo sa radi ponárajú do 5 až 10 metrovej hĺbky). Pre všetkých pôjde o úžasné šnorchlovanie, loď je obrastená koralmi, pláva tu slušné množstvo "akváriových " rybičiek, proste nádhera. More je čistučké a nádherné. Toto je zaručene najlepšia atrakcia ostrova. Spojenie histórie II. svetovej vojny s nádherným morom. Oproti, kúsok na brehu, je starý japonský tank. Foto: práve posielam pohľadnicu do BUBO Base Campu. Tým, že si sám orazím známku, ušetrím 45 minút času.