Náš hotel je kúsok (3 minúty pešo) od rieky Matankau, o ktorú USA s Japonskom dlho bojovali a v ktorej ústí ste kedysi našli vraky lietadiel a lodí. Práve tu začína Čínska štvrť. Cez túto rieku plnú odpadkov ide starý most, ktorý je totálne cool. Vystihuje o čom Honiara je. Potom ďalej vpravo sa nachádza budova ministerstva výstavby a oproti oknám ministerstva stavajú kruhový objazd, ktorý nemá obdobu – autá tu jazdia dvoma smermi. Prídete na kruháč – v krajinách kde sa jazdí vľavo sa vyberiete vľavo, no tu sa vyberiete vľavo, alebo vpravo. Potom dva kostoly a trh –jeden úžasný, nádherný trh plný čerstvých tuniakov a lacných kokosových orechov. Príboj obmýva zhrdzavený vrak lode. Na trh je to z hotela 15 minút peši vychádzkovým tempom. Bývame v hoteli kde spali vojvoda a vojvodkyňa z Cambridge, William a Kathy. No chudáci…. Majiteľa za to povýšili do šľachtického stavu. Včera nás Tony pozýval, poslal k nášmu stolu fľašku červeného a zopár pív, podľa toho, čo kto pil. Po vojvodoch sme zrejme ďalšou významnou výpravou. No najlepším hotelom celého štátu je novučičký Coral Sea Resort (and Casino). Je postavený veľmi moderne, ako keby sem spadol z mesiaca. Síce trošku z centra, no taxík stojí asi dolár (1 USD), takže je to jedno a centrum je tak uzučké… Najkrajšie izby sú vo vilkách s jacuzzi (cena 3000 šalamúnskych dolárov). Tento hotel s kasínom je kvalitnejší než Pacific Casino hotel, kde sú však lepšie diskotéky a najbúrlivejší život v meste aj mimo víkendov. Coral Sea Resort tento rok nemal pláž, po pláži chodili bagre a budovali prístav pre jachtičky. Šalamúnove ostrovy zatiaľ nie sú klasickou turistickou destináciou. Sú skôr pre ľudí, ktorí nechcú masy, pre tých čo hľadajú špeciality. No chýba tu foto-exotika ktorú nájdete na susednej Papua Nová Guinea či na Vanuatu. Vyrážame na prehliadku. Najprv vyjdeme hore na kopec k pamätníku II. svetovej vojny, ktorý volajú Guadalcanal Memorial. Z kopčeka je pekný výhľad na Honiaru a je to teda dobrý začiatok. Vzadu vpravo je priemyselná zóna s pivovarom. Pod nami Čínska štvrť a vľavo na západe sú pláže s potopenými vrakmi japonských lodí a lietadiel. Bitka o Guadalcanal a operácia Watchtower bola jedným z najdôležitejších momentov II svetovej vojny v Pacifiku. Po tom ako Spojenci 7. februára 1943 na ostrovoch Tulagi a Guadalcanal vyhrali, rozhodli sa vybojovať víťazstvo aj v Rabaule na ostrove Nová Británia (zápisky z tejto oblasti nájdete pod vlajočkou Papua Nová Guinea) kam podnikli letecké nálety 5 a 11. novembra 1943. Pol milióna vojakov USA dostalo počas týchto bojov maláriu. V BUBO nikto! Následne našim autobusíkom zbehneme dole do centra a okolo skvelého trhu (čím viac cestujete tým budete nadšenejší) smerujeme do národného múzea. Múzeum nie je také moderné ako v Port Moresby, ale oplatí sa. Na začiatku je na stene mapa Solomon islands a tak máte prehľad o 6 veľkých ostrovných skupinách a 9tich provinciách tohoto ostrovného štátu. Vo vnútri sa mi páči množstvo ľudožrútskych hintov. Potom je to exotická pošta so slušným výberom známok, kde si pre zrýchlenie procedúry sami orážame pohľadnice, ktoré posielam do BUBO Base Campu. Vchádzame do simplexne pôsobiacej botanickej záhrady vedľa múrov najväčšej väznice. Potom na trh s domorodým umením, kde kúpite bustu ľudožrúta zo Západných provincií, tzv. Muzu Muzu od 100 Euro. Čierna ebenová stojí násobne viac. Tie sochy sú veľmi pekne vykladané perlorodkou a odštiepkami Nautilusu. Veľké pery, africké črty, Melanézania mi veľmi pripomínajú Afričanov a v domorodom umení. Moja socha v rukách drží lebku, veď Západné provincie boli lovcami lebiek donedávna. V suvenírovom obchodíku v múzeu majú nádhernú čeľusť obrovského krokodíla asi za 1000 euro. Problém je s vývozom, lebo v Austrálii vám ju na letisku skonfiškujú. Ideme si pozrieť domček uneseného prezidenta a následne už vyrážame 12.5km na západ. Po prekročení White River sa všetko mení, mesto razom skončilo a nasledujú sympatické drevené dedinky a obchodíky s betelom. Popri ceste sa opekajú ryby, kuratá… zrejme hygienické podmienky nebudú vyhovovať každému, ale je to čerstvé a dobré a fotogenické. Prichádzame na našu pláž a môžeme si vybrať z I, II a III, lebo všade je potopené čosi. No odporúčam II, lebo tu je vrak lode a ten trčí nad hladinu tak 30m od brehu. Japonská loď je veľmi dlhá a obrovská časť je aj hlboko pod hladinou pre tých čo sa radi ponárajú do 5 až 10 metrovej hĺbky. Pre ostatných ide o úžasné šnorchlovanie, loď je obrastená koralmi, pláva tu slušné množstvo "akváriových " rybičiek, proste nádhera. Za vstup sme zaplatili, no chlapíci z rodiny, ktorej táto pláž patrí iba vyberajú, ale odpadky z pláže nepozbierajú. Šalamúny ma v tomto sklamali. Tak ako bolo na ostrove Nové Írsko čisto, tak je na Šalamúnoch špinavo. No more je čistučké a nádherné. Toto je zaručene najlepšia atrakcia ostrova. Spojenie histórie II. svetovej vojny s nádherným morom. Toto šnorchlovanie máme v každom našom zájazde. Vieme v Honiare požičať šnorchlovaciu výstroj. Oproti kúsok na brehu je starý japonský tank. Z hotela mám obed v balíčkoch a tak máme veget. Slnko dnes až tak nepečie a je veľmi, veľmi príjemne. Fotografia: z národného múzea (je tu zákaz fotiť)
Tipy a zážitky - Šalamúnove ostrovy
- Honiara - 5 miest, ktoré si musíte pozrieť
- Výročia Šalamúnových ostrovov - Honiara
- Najlepší hotel v Honiare: King Solomon hotel
- Potápanie na Šalamúnovych ostrovoch - 3 najlepšie miesta
- Toa Maru – japonský vrak pri Šalamúnových ostrovoch
- Bitka o Guadalcanal
- Revolúcia na Šalamunových ostrovoch
