Om namas Shiva

Nateraz sa zda, ze nic dolezitejsie ako Olympiada neexistuje. Aj tu, v Indii v lobby hotela na 108cke SONY plazme sa daju vidiet zabery z olympijskeho supolenia. Sledujeme aj my, co sa deje v krajine, ktoru sme len pred nedavnom opustili (a pritom sa odvtedy udialo tak vela...zda sa to minimalne mesiac). Citame noviny, referujeme si co kto videl v televizii a samozrejme, sledujeme spravy od Martina z BUBO fora... Ale ked vyjdeme z hotela von, ocitame sa v absolutne inom svete. Nic dolezitejsie ako Lord Shiva neexistuje! Mesacny festival Shivaratri vrcholi a aj ti najvacsi hriesnici hinduizmu (co si obcas dali pivo s turistami) vydrzali sa mesiac postit, neholili si ani bradu a kazdy den sa modlili uprimnejsie a dlhsie. Teraz su ulice plne svatych muzov v oranzovom - oranzove rucha, tricka, tielka, satky okolo hlavy, trenky, lungi okolo pasa a spolocny ciel: dostat sa k vode z Gangy a k jednemu z tisicok Shivovych chramov. Splynuli sme s davom putnikov a ku Gange sme sa dostali aj my. Rano, medzi prvymi (bez medaily), chceli sme vidiet z lodky ritualne kupanie v ocistnych vodach matky bohyne. Umyvanie zubov palickami (zasli najma zubarky, co mam v skupine), kloktanie, kupanie, plavania, pranie a aj klasicke spalovanie mrtvych. Neskutocne pohlady. Zvysok dopoludnia sme sa previezli cez moslimsku stvrt, videli jednoduchost zivota v uliciach, pozreli si chram s najvacsou reliefnou mapou Indie - a niektori mozno az teraz pochopili, ked to videli nazorne - aky rozdiel nadmorskych vysok sme na nasej ceste CTNI prekonali. India je sok, je spinava a nadherna zaroven, zmena oproti pokojnemu, zelenemu Nepalu, ale takto to musi byt! To najzivsie na zaver. Pozdravujeme Slovenskych olympionikov do Pekingu a drzime im palce.