opat doma v Dilli

Zisli sme sa postupne. Vsetci vsak plni energie (po sprche, niektori si dali dvakrat!) je vsetko opat uzasne. Tak sme sa aklimatizovali, ze som sa dozvedel npr. "Ja som si myslela, ze to tu bude spinavsie." Uz sme tu teda ako doma a veci vnimame ocami miestnych. Ved tie dni mimo civilizacie v Kasmire a Ladakhu boli vsetky o tom! Posledne dva dni boli vraj najlepsie dva dni zajazdu. Ti co leteli si uzili treking v Lehu, rano uspesne pristali Andrea s Anickou a Riso s Matou, na poludnie aj posledna dvojica letcov Milan a Elenka. No a my, autobusovy hardcore sme videli najintenzivnejsie veci, co v zivote doteraz vacsina prezila. "Najkrajsie na videnie, tazke na prezitie" Ved sme prechadzali oblastou najvacsich hor na svete. Okrem vyhladov (neviete si predstavit, kto ste tu neboli) sme pochopili zivot miestnych stavbarov, cestarov, nomadov, pastierov oviec... Dvojdnovy zjazd z Lehu do Dilli, z 3505 metrov nad morom, cez sedla ako npr. Tanglang-La (5320 mnm), alebo Rohtang-La 3978 mnm, kam sa Indovia (najma pocas svadobnych, alebo zasnubnych ciest) chodia pozriet na sneh. A mozno mozu aj ochutnat. Ach, skoda, ze to tak leti. A apropo, leteli sme vsetci - nieln ti, co sli lietadlom. Sofer nasho autobusu siel na rekord. Uz sme opat v kratkych trickach a nohaviciach. Taj Mahal je sice klasa, ale znamena to aj zaver. A pomaly sa nam to otaca. So slzou v oku, idem sa vratit na hotel. Vsetci sme teda absolutne OK, mame za sebou cestu na ktoru by si nikto iny netrufol - a my sme ju zvladli. Zlaty trojuholnik bude malina :)