Ostrovy spasy a Motyl

J

Jozo z BUBO

Prvy skutocny den vo Francuzskej Guyane a dnes som od viacerych pocul. Skoda, ze dnesny vylet je tak skoro, bol by super vyvrcholenim cesty. (A to pritom nasa cesta len bude gradovat) Rano budicek o 5 a pred siestou vyrazame smer Kourou. Cesty su tmave, nikde svetlo, ved ideme po kraji dazdoveho pralesa krajinou, kde na ploche dvoch Slovensk byva 220 tisic ludi. Nasmu soferovi mikrobusu to vsak neprekaza a sinie si to po polnych cestach 140 kilometrov za hodinu, kym patnast kilometrov pred cielom nasej cesty nedostane defekt. Nevadi. Desat minut sa skusa dostat k rezerve, ked sa mu to nepodari, da pokyn „on y va“ a ideme na prazdnej gume. Ved lod predsa musime stihnut, nie? V pristave v drevenej bude o BUBO-group skutocne vedia a dostavame listky. A stalo to za to. Mesto Kourou je tretim najvacsim mestom Francuzskej Guyana (ma 20000 obyvatelov), zname je jednak europskym kozmodrom, ale najma blizkostou ostrovov, kde si sto rokov odpykavalo trest 70000 vaznov Francuzskej republiky. Ked sa Ludovit XV v polovici 18. storocia rozhodol jedinu francuzsku koloniu na juhoamerickom kontinente osidlit, poslal sem 12000 svojich poddanych. Po niekolkych rokoch ich tu zostalo len par stovak a ti pred nepoddajnymi indianmi, malariou a zltou zimnicou utiekli na tri nadherne ostrovy kusok od pobrezia. Vtedy dostali svoj nazov – Ostrovy spasy. V roku 1851 vsak na ne prisli prvi trestanci a Kralovsky ostrov, Diablov ostrov a Ostrov svateho Jozefa sa na sto rokov stali symbolom neskutocneho ludskeho utrpenia. A my sme videli oboje. Za cely den sme nepoculi iny jazyk ako francuzstinu, v nadhernej prirode ostrovov sme boli zrejme jedini turisti. Rozpadnute priestory niekdajsich samotiek ci vazenskych ciel, ktore dnes prerastene palmami pripominaju Angkor Wat, sme mali sami pre seba. Obed na najvyssom bode Kralovskeho ostrova s vyhladom na Diablov ostrov, na aky sa nezabuda. Opice, papagaje, aguti a sto odtienov zelenej a modrej. Magicky Atlantik, v ktorom sme sa aj okupali. Plaze tu inak za vela nestoja, vo vode sa to hemzi zralokmi, aj preto sa odtialto tak tazko utekalo. Uz sme spat v nocnom Cayenne. Zajtra o osmej vyrazime smer Saint Laurent du Maroni, do mesta, kadial na podu Francuzskej Guyany vstupil Motyl aj Alfred Dreyfus. Tam sa preplavime cez rieku a prekrocime hranicu francuzskeho a holandskeho sveta. Prve dni su este lepsie, nez sme cakali. Zdravime domov, Bratislavu aj Piestany a zajtra sa ozveme priamo zo stareho mesta Paramaribo, ktore je pod patronatom UNESCO. Po prvych dvoch dnoch si kladieme otazku, preco sem nijaki turisti nechodia...

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Francúzska Guyana

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test