Bezpečnosť v Cayenne - Francúzska Guyana

Najlepšie to skutočným cestovateľom vysvetlím v zopár príhodach: „Tam určite nechoďte, nikto z nás tam nikdy nejde! Crack, alkohol, prostitúcia a ozbrojené prepadnutia každý jeden deň, bez toho naša rodina môže byť. Veď to aj voláme Chicago.“ Pred takto popísanou štvrťou ma varuje Marrie Anatole. Začína hneď za kanálom, smerom na juh od nášho hotela. „Nechoď tam, Ľubo!“ A tak sa tam vyberiem. Sme kúsok od rovníka, slnko tu zapadá o 18.43 ( u nás doma je 15 min pred polnocou) a to je práve teraz. Chodíme zatiaľ pokojným Chicagom a domáci na nás s nadšením kývajú, dievčatá vypúčajú kreolské zadky, aby sme mali viac sexi fotografie. Aaaa toto vyzerá zatiaľ najlepšie. Laosská krčma rozmerov 2x3metre, no pred ňou je široký chodník a ten slúži ako terasa pre klientov. Ti s pivom v ruke posedávajú po obrubníkoch a schodíkoch, živo diskutujú. Pivo tu stojí 1/4 toho čo v civilizácii o 100 metrov ďalej, na druhej strane kanála. "Odkiaľ ste?" dostávam otázku a chlapík so svietivými očami očakáva klasický odpoveď, čosi v rámci 5 koloniálnych mocnosti ktoré kedysi Gyuany vlastnili ( zo západu na východ: Španieli, Briti, Holanďania, Francúzi, Portugalci). Moja odpoveď ho prekvapí a navodí logicky ďalšiu otázku: "a čo tu robíte?" Kupujeme zlato...šepkám, prišli sme za zlatom.. To Blakea ukľudni. V uchu má veľké zlaté náušničky a aj on a jeho kamoši sem do Cayenne prišli za zlatom. Teraz má napadá, že Francúzi na tom nemôžu byť so zlatom zlé. V novembri som bol v Guinei ( viď toto Fórum) a tam sme sa do zlatých baní aj dostali. Aj v Guinei ( v dnešnej dobe sužovanej ebolou) majú Francúzi silný vplyv. Hmm koľko stoja náušničky na Champs Élysées? Či to nesúvisí však... No a tak popíjame Corsara a kecáme o cenách zlatá, ktoré rapídne klesajú čím hlbšie si trúfneš do džungle. Slnko zapadlo a my stojíme v obkľúčení bielych oči a vysmiatych zubov, inak našich nových kamarátov ani nevidíme. Atmosféra Afriky. Rozlúčime sa a prechádzame ďalej okolo haitskej komunity- tých je tu v Cayenne až 30 %. A potom po oboch stranách kanála 3 % čínska komunita, ktorej tu však na prvý pohľad patrí všetok biznis. 90% reštaurácii a obchodov. Práve Číňania majú najväčší problém s násilným prepadnutím. Turisti tu nie sú a tak „černoškovia“ idú po tých najbohatších a to sú Číňania. Tak ako v Afrike tieto komunity žijú absolútne segregované. Belochov- Francúzov a minimum Holanďanov je tu tak 10%. Videl som aj bieleho bezdomovca, ako keby komparzistu z filmu Motýľ, no väčšina chodí nahodená v luxusných šatách a popíja planters punch v bare des Palmistes. Všetci sa tvária akoby bol rok 1908, kedy bol koloniálny systém ešte silný, a kedy tento bar - kultúrnu ustanovizeň a jednu z najkrajších budov mesta založili. Nádherná žlto šedá koloniálna drevená budova má priestor na tancovanie, terasu s výhľadom na záhradu so stovkami kráľovských paliem na hlavnom námestí Plače des Palmistes. Nikde nie sú ventilátory. Inak je to dokonale. Atmosféra kvôli ktorej sa oplatí do Cayenne odletieť povedzme aj na predĺžený víkend. Pozrite si aj našu prehľadnú mapu: Bezpečnosť v cestovaní. Foto: Indiánky vchádzajú do hotela, nafotil som v roku 2014 v Cayenne.