Palmýra, Tadmur, mesto paliem aj nevesta východu.

Starobylé mesto na juhu strednej Sýrie, 210 km severovýchodne od Damasku. V preklade znamená Palmýra „mesto paliem”, a hovorí sa mu tak už od 1. storočia. Tento prívlastok začali používať Rimania, keď sa hranice impéria rozšírili až k tomuto územiu.

Palmýra spomína dokonca aj v Starom zákone, kde sa mesto nazýva Tadmur. Mesto sa spomína v tabuľkách z 19. storočia pred Kristom. Jej najväčšia sláva však začala v 3. storočí pred Kristom, keď sa cesta cez ňu stala jednou z hlavných trás obchodu medzi východom a západom.

Palmýra bola postavená pri oáze ležiacej približne na polceste medzi Stredozemným morom a riekou Eufrat a pomohla spojiť rímsky svet s Mezopotámiou a východom. Mesto dlhodobo prosperovalo a v 2. a 3. storočí nášho letopočtu dosiahlo mesto vrchol svojich obchodných aktivít. Keď Sāsánovci vytlačili Partov v Perzii a južnej Mezopotámii, cesta do Perzského zálivu bola čoskoro uzavretá pre obchod s Palmyrénami. Tieto ťažkosti viedli Rimanov k povoleniu zriadenia osobnej vlády rodiny Septimia Odaenathusa v Palmýre. Cisár Valerián (253 – 260 n.l.) ho vymenoval za guvernéra Sýrie Fénice, ale bol to zrejme jeho syn, cisár Gallienus, ktorý Odaenathovi udelil titul corrector totius Orientis („guvernér celého Východu“).

Odaenathus aj jeho najstarší syn, zjavný dedič, však boli zavraždení. Vraj na príkaz Odaenathovej druhej manželky Zenobie, ktorá prevzala kontrolu nad mestom a stala sa účinným vodcom. Za jej vlády dobyli armády Palmýry v roku 270 väčšinu Anatólie a mesto vyhlásilo nezávislosť od Ríma. Rímsky cisár Aurelianus však v roku 272 získal späť Anatóliu a nasledujúci rok zrovnal Palmýru so zemou.

Mesto naďalej zostalo hlavnou stanicou na ceste Diocletiana, dláždenej ceste, ktorá spájala Damask s Eufratom. V roku 634 ho obsadil Khālid ibn al-Walīd v mene prvého moslimského kalifa Abū Bakra. Potom jeho význam ako obchodného centra postupne upadal. Jazyk Palmýry bola Aramejčina a Gréčtina. Dokazuje to dôležitý dvojjazyčný nápis známy ako sadzobník Palmýry a nápisy vytesané pod sochami veľkých vodcov karaván. Odhaľujú informácie o organizácii a povahe palmýrskeho obchodu. Palmýrčania si vymieňali tovar s Indiou po ceste z Perzského zálivu a tiež s mestami ako Coptos na rieke Níl, Rím a Doura-Europus v Sýrii.