V jednom som si celkom isty - bicyklovanie po Xianskych hradbach chuti kazdemu. Ci uz sa snazit o novy bubacky rekord a obist to cele, alebo klido-pido pristavovat a s nanukom v ruke sledovat, ako dole Cinaci cvicia tie svoje ranne veci. Kus vedla je ulicka, kde sme si nechali napisat mena, ci vyrit ich do kamena v style peciatky. Co na tom, ze z Palo sa stalo Lopa. Ale takto je to vlastne spravne, lebo stari Cinania pisali z prava dolava... Do tretice sadame na vlak, smer Cengdu. Tentoraz sme vsak zoznamovanie ponali trosku velkorysejsie. Uz po slabej hodinke sa inak odtaziti Cinania tlacia okolo nasich kupe a s radostou a pychou zaroven nas ucia svoju rec. Nevravim, ze sme vsetci dobri studenti a ze sme sa dostali dalej ako po cislovky, no jedna vynimka zachranuje nasu cest - Zuzka 3 (mame ich tu tri) sa dostala az k proletarskym heslam! Dalsie rano je milosrdne, slnko sa rozhodlo v tejto najdazdivejsej casti Ciny nezakryvat. Sme v Secuane a mierime rovno k pandam. Mali ste vidiet, kolko sa ich vykotulalo von, ako si lebedili na konaroch, liepali sa po kmenoch, bili sa, ci len tak chrumkali ten svoj bambus. Pocasie drzalo aj pri Velkom Budhovi, tak sme si okrem beznych zostupov a vystupov dali aj kratku prechadzku cestickami v prilahlych lesikoch. Let do Tibetu a sups, zrazu uplne iny svet. Cina bola super, ale tento Tibet, ten nas dostal. V chrame Dzokhang zostavame dlhsie, aj na modlitbu mnichov, opreti o stlpy, alebo len tak sediac na zemi sa ponarame do nadhernych spevov v tychto 1300 rokov starych priestoroch. Tak autenticke, tak silne, ze odchadzame nabiti energiou. Toto je Tibet, ako sme si ho predstavovali. A to este prichadzaju dalsie dni: ten dalsi preliezame Potalu, vsetky tie jej zakutia a chodby, trojrozmerne mandaly, trony a svastiky. A ktovie, co vsetko zostava utajene za zamknutymi dverami... Poobede klastor Sera, kde na prelome 19. a 20. storocia studoval aj japonsky mnich Ekai Kawakuchi, ktory do uzavreteho Tibetu prenikol tajne a celu dobu zostal nerozpoznany. Dnes vsak si - uplne neutajene - vychutnavame zapal niektorych mnichov, plieskajucich pri tunajsiej debate rukami o seba a zurivo sa grimasiacich na svojich sediacich kolegov. No sranda :) Nocna jazda k osvetlenej Potale, skora ranna prechadzka po Barkhore, kym tam este nie su turisti. Palime jalovec v obrovskych obetnych peciach, tocime valcekmi, vliezame do uzkych uliciek, malych bezvyznamnych chramov, no o to carovnejsich. Realny Tibet... A potom este realnejsi slany caj. Zhodli sme sa na tom, ze to budeme radsej volat hubova polievka :) Takto to chuti lepsie... Dalsi den vyrazame na tibetsky vidiek - vylet po klastoroch. Ranajky v tradicnom dome u rodiny. Navarili nam pozehnane a to este netusili, ze sa aj tak dame na miesenie si vlastnych knedlickov z campy, oprazenej jacmennej muky. Zalti boli, ako sa na nas nasmiali... Pokracuje sa cez klastor Ganden, vysoko nad nim uvazujeme vlajocky so zelaniami, neskor sa - na uz tradicnom mieste - maluje rebrik, aby aj tato Bubo-vyprava mala svoj. U nomadov v stane drzime mladeho jaka v naruci a uz o par minut na to sa rochnime v 41 stupnovej vodicke termalov Tildrum. Baby dostali pokutu, ze boli v plavkach :), my sme s taky problem nemali... Oooj, vedeli by sme tu zostat aj pol dna. Ale treba ist dalej, pozriet miesto "nebeskeho pohrebu", kde sa stvrtia tela mrtvych a supy hoduju. Samozrejme, iba obcas. Vraciame sa do maleho klastora a s milionom hviezd nad hlavou a aspon 4500 metrami pod sebou zaspavame. Nachvilu. V tejto vyske sa dlho neda. A posledny den, ten dnesny bol tiez zaujimavy. Krasne scenerie, to najma ked sme nie len ze museli ost obchadzkou, ale aj obchadzkou obchadzky. Prasne cesty vyprahlou nahornou rovinou, serpentiny prudko hore, potom zas dolu, na horizonte snezne hory a hodnu chvilu aj osviezujuce vody jazera Jamdrok. Zajtra nas caka dalsia cesta, najprv len tak, s miestnymi modlicmi okolo klastora Tasilumpo, potom ovela dlhsia cez mnohe priesmyky. A potom Nepal...
Marek N. z BUBO
29.Apr, 16:56 2011
