Piatok trinasteho

Kto povedal, ze piatok trinasteho je nestastnym dnom? My si to nemyslime. Uz niekolko dni si uzivame slnecne luce na brehu Andamanskeho mora a prave dnes sme mali akcny den plny zvierat a prirody. Doobeda sme sa na slonoch predierali hustymi lesmi a unasali sa krasou miestnej prirody. Je zaujimave byt hore na tak majestatnom zvierati a sledovat svet z vysky. Ako sa asi musel citit Alexander Velky ked sa na svojej vyprave prvy krat stretol zoci voci takymto velikanom? Niet divu, ze mnohi jeho vojaci dostali strach zo smrti. Poobede sme slony vymenili za kajaky a zatoku Ao Talan sme dokonale spoznali. Krasne mangrovniky rastli z vody a boli sme k nim tak blizko, ze sme sa ich mohli dotknut. Tie obrovske vapencove skaliska rastuce nad nasimi hlavami su len detailom. Clovek nevie kam sa skor pozriet, pretoze tam vidi skaly, tam zase obrovske palmove listy gigantickych stromov a o kusok vedla sa z hladiny vynoria asi tri tucty malych ryb a skacu nad hladinou. Dokonalost pokoja sa tu miesa s panenskou prirodou o ktorej si clovek moze mysliet ze uz neexistuje. Pri kajakovani sme dokonca mali tolko stastie, ze sa kusok od nas vynoril nadherny varan, symbol stastia tu v Thajsku. Kedze bol piatok trinasteho, tak sa ze rohom objavili aj druheho varana. Tolko stastia necakal naozaj nikto a napokon je z toho zazitok. Vcera aj predvecrom sme brazdili Andamanske more, aby sme pokorili okolite aj vzdialenejsie ostrovceky a uzivali si kupanie na najkrajsich plazach celeho Thajska. Ten biely piesok pripomina sneh, len nechladi no prijemne sa po nom chodi. Na Phi Phi sme sa rozhodli zapotit a vysliapali sme hore na vyhliadku odkial sme mali ostrov ako na dlani. Na celom ostrove niet krajsieho panoramatickeho pohladu. Slnko pomaly zapada a este bude trvat hodinku kym sa strati za Andamanskym morom. My uz v tom case budeme v skvelej restauracii priamo na plazi a vychutname si najcerstvejsie dary mora ake tu najdete. Hovorim, piatok trinasteho :)