Po stopách Sándora Máraia v San Diegu

San Diego, druhé najväčšie mesto Kalifornie, je známe svojimi krásnymi plážami, pohodovým životným štýlom, ZOO či morským akváriom. Pre našinca je určite zaujímavý fakt, že tu sídli americká pobočka spoločnosti ESET.

Ešte z jedného pohľadu je však pre nás San Diego zaujímavé. Posledné desaťročie svojho života tu prežil vynikajúci košický spisovateľ, novinár, svetový literárny velikán, Sándor Márai.

Sándor Márai, vlastným menom Grosschmid Sándor Károly Henrik, sa narodil 11. apríla 1900 v Košiciach, vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Pochádzal z bohatej meštianskej rodiny. Jeho otec, Géza Grosschmid, bol maďarským kráľovským notárom, predsedom košickej právnickej komory a po vzniku Československa senátorom Národného zhromaždenia za Maďarskú kresťansko-socialistickú stranu. Matka, Ratkovszky Margit, bola učiteľkou na miestnej dievčenskej škole. Mal troch súrodencov. Jeho brat, Radványi Géza, sa stal svetoznámym filmovým režisérom.

Márai patril k presvedčeným humanistom, vyznával univerzálne ľudské hodnoty, sníval o jednotnej Európe a veril, že literatúra raz významne prispeje k jej zjednoteniu. Ako jeden z prvých vystúpil proti Hitlerovej a Stalinovej vláde teroru.

Aj napriek tomu, že Sándor prežil v Košiciach len 18 rokov, vždy rád spomínal na svoj dom, rodinu, či na krásny košický dóm, ktorého „náprotivok nájdeme iba vo Florencii, v Chartres a v Paríži“. Vo svojom diele verne zachytil atmosféru milovaného mesta v prvých desaťročiach 20. storočia (najmä v knihách Spoveď mešťana a Košická pochôdzka).

Štúdiá absolvoval v Košiciach, Prešove a v Budapešti, kam sa v roku 1918 presťahoval a pracoval ako redaktor maďarského denníka Budapesti Napló. Následne odchádza do Nemecka, kde pokračuje v štúdiách. V roku 1923 sa oženil s Ilonou Matznerovou, ktorej zostal verný až do jej smrti. Odcestovali do Paríža, kde sa ich plánovaný krátkodobý pobyt predĺžil až na šesť rokov. Opäť sa vrátili do Maďarska.

Pred nástupom komunistickej moci v roku 1948, Márai definitívne opustil svoju domovinu a až do konca života žil v emigrácii – vo Švajčiarsku, v Taliansku a v Spojených štátoch. Plynule hovoril nemecky, francúzsky, anglicky a taliansky, všetky svoje knihy však napísal v maďarčine. Jeho dielo, približne šesťdesiat zväzkov, predstavuje próza: romány, novely, poviedky, eseje, komentáre, ale aj poézia a divadelné hry.

V roku 1980 sa Márai s manželkou Lolou, nasledujúc ich adoptívneho syna Jánosa (vlastné deti nemali), definitívne presťahovali do USA a usadili sa v San Diegu. Prenajali si apartmán na 2820 Sixth Avenue, na okraji Balboa parku, kam každodenne podnikali vychádzky. O tomto parku sa zmieňuje aj vo svojich denníkoch vydaných až po jeho smrti. Zaznamenáva znovuotvorenie divadla Old Globe Theatre po požiari, zapisuje si momentky zo života v parku: telesne postihnutí sedia na káve, starý muž s detektorom kovov hľadá čosi mysteriózne, vtáky kŕmené na trávniku, Mexický bezdomovec spiaci v parku...

Ku koncu života ostáva Márai chorý a sám. V roku 1985 mu zomierajú dvaja súrodenci, o rok nato aj jeho milovaná manželka Lola a brat Géza. Po smrti adoptovaného syna Jánosa to už nezvláda a 21. februára 1989 ukončuje svoj život výstrelom z pištole. Stalo sa tak ani nie rok predtým ako sa jeho domovina oslobodila spod komunistickej tyranie, proti ktorej celý život bojoval. Jeho popol bol rozptýlený v Tichom oceáne, kam pred pár rokmi z člna rozsypal aj popol svojej Loly.

Len niekoľko mesiacov po Máraiovej smrti, mu bolo udelené najvyššie literárne ocenenie Maďarska, Košúthova cena a bolo mu posmrtne obnovené členstvo v Maďarskej akadémii.

V Košiciach je Sándorovi Máraimu venovaná Pamätná výstava na Mäsiarskej ulici č. 35 v dome, v ktorom kedysi býval. Na neďalekom námestí mu bola v roku 2004 odhalená socha. V rámci otváracieho ceremoniálu projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013 bolo toto námestie premenované na Máraiho námestie. Je po ňom pomenované aj gymnázium a základná škola s vyučovacím jazykom maďarským. Máraiho diela sa prekladajú do mnohých svetových jazykov a viaceré z nich boli sfilmované.