Pozerať aj srdcom, nie len očami

Včera som si konečne utriedila fotky z Indie a Nepálu. Až teraz z fotiek vidím, čo všetko sme v tej rýchlosti videli. Fotky sú čarokrásne, úúúúžasne pestrofarebné, cítiť z nich úžasnú atmosféru. Žeby som to tam pred pár dňami tak nevidela, lebo som si viac všímala špinu, kravy, žobrákov? Spomínam, vytešujem sa z krásnych záberov, ... a som hrdá, že sme to všetci čo sme boli zažili. V teple, špine, zažili sme šrajk, zrušený let, prechod nepálsko-indických hraníc ako utečenci, 18 hodinový presun v indickom vlaku... ale vydržali sme a stálo to za to (tie krásne momenty nemenujem, dĺžka príspevku by bola neúnosná). Určite vďaka tomu, že sme sa dali dokopy skvelá partia a najmä vďaka sprievodcovi Peťovi Blažekovi. Vďaka Peťo, bol si úžasný a "korenisté, farebné a mystické" zážitky zostanú v mojej pamäti dlho, hoci hovorím, že India raz za život stačí. Bola som pripravená od detí na to čo ma tam čaká, ale na vlastné oči (aj nos si užil) je to pecka. Ale dali sme to a spomienky zostanú. Preto tí, čo radi cestujete, spoznávate a nečakáte, že to bude lepšie ako doma, ako v Nemecku, ... chodte a presvečte sa na vlastné oči. Je tam čo vidieť, ale počítajte s tým, že zážitky sú vykúpené aj troškou sebazapretia a nadhľadu. Za tú obetu to stojí a potom po návrate je nám sveta žiť - Slovensko no problem !!! Už sa teším na september a na Irán - Perzská ríša !!! Namaste spolucestujúci.