Pozorovanie belúg na Aljaške

Náš zájazd Aljaškou pokračuje z najväčšieho mesta Anchorage do mesta Seward vzdialeného len 200 km. Takáto dĺžka trasy sa na Aljaške považuje za jednu z kratších. Po ceste sa zastavíme na vyhliadke s názvom Beluga Point, odkiaľ budeme mať možnosť pozorovať belugy. Poďme si ale povedať pár zaujímavostí o týchto fascinujúcich stvoreniach, ktoré žijú v severských vodách Aljašky.

Názov „beluga" pre veľrybu pochádza z ruského jazyka, kde slovo „белу́га" (belúga) znamená „bieľka" alebo „bieľka veľká". Rodové meno Delphinapterus je zložené zo gréckych slov delphinos („delfín“), predpony a („bez“) a pteros („krídla“). Druhové meno leucas pochádza z gréckeho leucos („biely“). Vo voľnom preklade by teda vedecký názov znamenal niečo ako „biely delfín bez krídel“, čo odkazuje na bielu farbu kože a chýbajúcu chrbtovú plutvu, ktorá eliminuje straty tepla.

Belugy dorastajú do dĺžky 3,5 - 5,5 metra a môžu vážiť až 1500 kg a sú jedny z mála veľrýb, ktoré majú bielu farbu. Tá im pomáha prispôsobiť sa arktickému prostrediu. Do biela sa zafarbujú až v dospelosti, mladé belugy sú však šedé alebo hnedé.

Ako iné veľryby, aj belugy vydávajú zvuky podobné piesniam alebo štekotu, pískaniu, klikaniu, škrípaniu... Pomocou týchto sa orientujú v navigácií, v lovení potravy a v komunikácií s ostatnými jedincami. Pre ich širokú škálu zvukov sa im hovorí aj „kanáriky oceánov". Zvuky okrem komunikácie používajú na vyhľadávanie potravy. Echolokačný systém je zosilnený „melónom", vypuklinou na čele, ktorá dodáva belugám typický, nezameniteľný zjav. Melón obsahuje tukové tkanivo, ktoré zosiluje zvuk, ktorý môže byť ľudskému uchu nepočuteľný. Fascinujúcim faktom je, že boli sledované jedince v zajatí, ktoré dokázali napodobniť zopár jednoduchých ľudských slov.

Belugy sú spoločenské tvory a často žijú v komunitách, ktoré môžu obsahovať desiatky až stovky jedincov rôznych vekových kategórií. Ich hlavnou zložkou potravy sú hlavne rôzne druhy rýb a morské živočíchy.

Skupiny lovia spoločne a pri komunikácii sa často vynárajú nad hladinu. Pri tomto úkone je možné pozorovať ich jedinečnú schopnosť skláňať a otáčať hlavou, čo je umožnené voľnými krčnými stavcami, čo je u veľrýb jedinečné biologické prispôsobenie.

Na Aljaške sú rozšírené predovšetkým v oblasti Beringovho mora. Žijú však aj v okolí Špicbergov, západného Grónska a v Kanade, v okolí Hudsnovho zálivu a v okolí ústia Rieky sv. Vavrinca. Počas roka však migrujú medzi rôznymi časťami pobrežia Aljašky.

Belugy zohrávajú dôležitú úlohu v kultúrnom a sociálnom kontexte pôvodných obyvateľov Aljašky, Inuitov. Pre tých boli počas dlhých stáročí dôležitým zdrojom potravy a materiálu. Z ich koží a kostí si totiž vyrábali nástroje na svoje prežitie a oblečenie.

Vedci populáciu belúg na Aljaške pravidelne monitorujú, nakoľko aj tieto sú vystavené rôznym hrozbám, ako je napríklad zmena klímy, znečistenie životného prostredia a nadmerný rybolov. Neustále prebiehajú výskumy, ktoré nám pomáhajú týmto fascinujúcim zvieratám porozumieť.