Červené námestie, Moskva Prechádzka Moskvou

Znovu sme sa ocitli v ruskej Moskve, aby sme sa nadýchli mesta a mohli sa vydať na epickú cestu po najslávnejšej železnici sveta. Transsibírska magistrála! Za ňou sme prišli a ona bude naším domovom najbližšie štyri noci. Ešte predtým, než definitívne nastúpime do nášho vagóna čísla 7 a do vlaku číslo 70 s konečnou v sibírskej Čite, sa pozrieme do ulíc Moskvy. Je ráno, Moskva len pomaličky ožíva, prakticky ešte spí, keď do nej zabárame prvé kroky a aby sme ju nezastihli rozospatú, sadneme si hneď na malé, ruské raňajky. Vajcia Benedikt s lososom, ovsená kaša alebo skvelé a jemné sirniky plné tvarohu. K tomu pohár čaju a je to. V Moskve pred odchodom vlaku trávime len niekoľko hodín, no aj tak ich chceme využiť čo najlepšie a uloviť tu niekoľko zážitkov. Tým prvým je moskovské metro. Patrí k najslávnejším na svete a nemôžeme ho obísť ani my. Dáme si niekoľko jázd a pomaličky spoznáme najkrajšie stanice ozdobené lustrami, sochami, zastavíme sa pri nich, povieme si ich príbehy a pohľadáme aj mozaiky na strope. Krásne miesto a pritom „len“ metro. Centrálna Moskva dnes oslavuje, pretože sme sa tu ocitli počas „Dňa Ruska“. Prípravy na Červenom námestí vrcholia, a hoci na neho nemôžeme vstúpiť, priblížime sa k nemu na dosah ruky tak, že sme ulovili všetky fotky, aké sme chceli. Kremeľské múry, nad nimi rastú cibuľkovité kupoly slávnych chrámov aj ikonická zvonica. Nad palácom veje ruská trikolóra a niekoľko policajtov pobehuje sem a tam a stráži priestor pred zvedavými turistami. Už vieme prečo má najznámejší ruský chrám meno Vasilija Blaženého a v neďalekom parku ulovíme dokonalú vyhliadku na panorámu centrálnej Moskvy. Kremeľské vežičky tu kontrastujú s mrakodrapmi. Takýto pohľad by ste tu pred desiatkami rokov čakali márne, a hoci aj Stalin ozdobil mesto prvými mrakodrapmi, tieto nové, sú skôr „americké“ než ruské, a preto ten kontrast kričí viac. Prejdeme sa po visutom moste ponad rieku Moskva a fotíme a fotíme. Neobídeme ani slávny GUM s jeho fontánami, luxusnými obchodíkmi, zákutiami a po necelej hodinke sa ešte zastavíme aj pred Chrámom Krista Spasiteľa. Je obrovský, hoci moderný, no stal sa obeťou režimu, ktorý neváhal vraždiť vlastných ľudí, nieto ešte búrať stavby. Na jeho mieste mala stáť ozrutne monumentálna socha Lenina, ktorá by presiahla sto metrov. Uff. Veci sa vrátili do normálu a Chrám tu vo svojej kráse stojí na nábreží tak ako koncom 19.storočia. Rýchly presun pred Jaroslavský vokzal, posledný nákup pred 83-hodinovou cestou a vyrážame! Za zážitkami Transsibírskej magistrály!