Qingming a Zhongyuanjie - smrť v čínskej kultúre

Smrť je v čínskej kultúre niečo, čo sa neoddeľuje od života, ale skôr ho dopĺňa. Číňania veria, že život a smrť tvoria dve strany tej istej rovnováhy podobne ako jin a jang. Smrť teda nie je koncom, ale prechodom do inej podoby existencie. Duša človeka po smrti neodchádza úplne, zostáva prítomná v živote svojich potomkov a rodiny. Preto sa v Číne rozvinul silný kult predkov, ktorý trvá už tisícky rokov a je základom morálky, rodinných vzťahov aj duchovného sveta.

Jedným z najvýznamnejších prejavov tohto vzťahu je sviatok Qingming, známy aj ako „Deň zametania hrobov“ – niečo ako naše dušičky. Oslavuje sa každý rok začiatkom apríla, keď sa rodiny vydávajú na cintoríny, aby upratali hroby svojich predkov, položili kvety, zapálili vonné tyčinky a obetovali jedlo či papierové peniaze.

Týmto rituálom vyjadrujú úctu a vďaku tým, ktorí im dali život. V minulosti sa verilo, že predkovia môžu ovplyvniť osud žijúcich, a ak sa na nich zabudne, môžu byť nespokojní a prinášať nešťastie. No ak sú uctievaní, chránia rodinu a prinášajú prosperitu. Dodnes mnohé čínske rodiny dodržiavajú tieto tradície, aj keď žijú v moderných mestách či v zahraničí.

Kult predkov je úzko spojený s konfuciánskou filozofiou, ktorá kladie dôraz na úctu voči rodičom a predkom. Úcta k nim nie je len náboženský zvyk, ale morálna povinnosť. V každej domácnosti sa kedysi nachádzal malý oltár, kde sa uchovávali tabuľky s menami predkov. Aj v modernej Číne možno tieto oltáre vidieť, niekedy v tradičnej forme, inokedy len symbolicky. Viera v to, že duša predka zostáva s rodinou, dáva životu pocit kontinuity, teda, že každý človek je článkom dlhého reťazca generácií, ktorý nikdy nekončí.

Okrem predkov však čínska kultúra verí aj v existenciu duchov a duší, ktoré nie vždy nájdu pokoj. Hovorí sa o „dobrých duchoch“, ktorí chránia dom, ale aj o „nepokojných dušiach“, ktoré sa túžia vrátiť medzi živých. Preto vznikol aj Sviatok duchov (Zhongyuanjie), ktorý sa slávi v siedmom lunárnom mesiaci. Vtedy sa verí, že brány podsvetia sa otvárajú a duchovia sa vracajú na zem. Ľudia im zapália lampáše, obetujú jedlo a pálením papierových darov im posielajú do „druhého sveta“ všetko, čo by mohli potrebovať. Napríklad peniaze, oblečenie, domy, dokonca aj symbolické papierové autá či mobily. Tento zvyk síce pôsobí starosvetsky, ale odráža čínsku predstavu, že svet živých a mŕtvych je prepojený, a že aj po smrti duša potrebuje starostlivosť.

Smrť je v čínskej spoločnosti obklopená rešpektom, ale aj strachom. O smrti sa často otvorene nehovorí, pretože sa považuje za nešťastnú tému, ktorá môže privolať smolu. Číňania sa vyhýbajú číslu štyri, pretože jeho výslovnosť (sì) znie podobne ako slovo „smrť“ (sǐ). Preto sa v hoteloch, nemocniciach či výťahoch často vynecháva štvrté poschodie – namiesto neho býva označené ako „3A“. Tento rešpekt k smrti vychádza zo snahy udržiavať rovnováhu medzi svetom živých a duchov.

Zaujímavé je, že napriek prudkému rozvoju modernej spoločnosti, tieto duchovné tradície z Číny nevymizli. Mnohí mladí ľudia, ktorí žijú v mestách a používajú technológie, si na sviatok Qingming objednávajú online obety, cez internet zaplatia, a pracovníci na cintorínoch vykonajú rituály v ich mene. Vznikla dokonca digitálna verzia uctievania predkov, rôzne virtuálne oltáre a aplikácie, kde môžu používatelia „páliť“ virtuálne sviečky a vkladať modlitby. Paradoxne aj toto dokazuje, že staré tradície sa dokážu prispôsobiť novej dobe bez toho, aby stratili svoj význam.