Je 5:30 ráno a vyrážame do ulíc najsvätejšieho mesta Indie, Váránasí. Pred hotelom nás čaká náš dlhoročný partner Dinesh a jeho jednotka vodičov - tuk tukov. Nasadáme do malých vozidiel a hor sa na východ slnka nad Gangou. Okolo nás sa mesto prebúdza. Pre Indov je príliš skoro. Na Gange je ale už život v plnom prúde. Od 5:30 sa na južnom konci nábrežia precvičuje joga. V strednej časti už pre zmenu prebieha jeden z najstarších rituálov histórie – ranné kúpanie. Stovky ľudí stojí po pás vo vode a medzi dlaňami prelieva vodu posvätnej rieky pre svoju duchovnú očistu, ako aj za predkov, ktorí ich už opustili. Drevenou loďkou sa plavíme pozdĺž nábrežia a pozorujeme život. Na severe prebiehajú ranné modlitby a kňaz obetuje bohyni rieky kadidlo. Kúsok od nás je už najsvätejšia časť nábrežia – Manikarnika Ghat – najslávnejšie krematórium na svete, ak Vás spália tu, tak podľa hinduizmu idete rovno do neba. Plavíme sa bližšie. Na Manikarnike sa spaľuje 24 hodín denne a ani o šiestej ráno tu nie je úplný pokoj. Zamestnanci práve odtláčajú popol jednej z hraníc do Gangy a hneď pri nich krava prežúva obetné vence. Z ďalších hraníc lenivo stúpa dym a ak by človek nevedel čo sa tu deje, tak má pocit, že sú to pozostatky nejakej nočnej opekačky. Škoda, že tu je prísny zákaz fotenia, z vody vyzerá spaľovňa až zvláštne malebne. Teda ak sa nepozriete príliš detailne, čo pláva vo vode – vedľa nás práve prešla mŕtva krava. Slnko pomaly vychádza vyššie a jeho žlté svetlo trhá hmlu nad riekou. Okolo nás lietajú čajky, a vo Váránasí začína deň. Pozdĺž celej rieky sa kúpu ľudia a vo vzduchu cítiť povery, ktorými je toto miesto presiaknuté. Váránasí by podľa mňa mal navštíviť aspoň raz za život každý. Je to iný svet a práve ráno na Gange je ideálny čas a moment tento svet spoznať z tej najkrajšej stránky.
Zobraziť viac príspevkov z krajiny India
