Rio de Janeiro: mesto bohatstva a chudoby

Väčšina dovolenkárov vníma Rio de Janeiro ako juhoamerické mesto pri pláži, ktoré sa preslávilo aj vďaka karnevalu. Je tu však aj iná, temnejšia strana Ria. Čo by kameňom dohodil od jeho honosných hotelov sa nachádza množstvo faviel. Rio je skutočne mesto s dvoma tvárami – jednou bohatou a druhou chudobnou. Chudoba je markantná najmä v kopcovitých okrajoch mesta.

Favely sú chudobné mestské štvrte, akési mesto v meste. Sú symbolom nielen Ria, ale aj celej Brazílie. Iba v Riu de Janeiro ich napočítate okolo 800, žijú v nich státisíce ľudí a rozprestierajú sa po celom meste. Domy sú väčšinou veľmi jednoduché postavené z plechu a tehál. Tieto chudobné getá, často ovládané drogovými barónmi, sú známe svojou kriminalitou, koluje o nich množstvo odstrašujúcich príbehov a návštevníkom mesta ich často predstavujú ako najväčšiu hrozbu v oblasti bezpečnosti.

Môže sa stať, že dezorientovaný turista veľmi ľahko zablúdi do niektorej z faviel, ktoré na mapách väčšinou nie sú označené. Niekedy stačí iba zabočiť do nesprávnej uličky a môže sa stať, že z dovolenky si donesiete o skúsenosť viac a možno tiež o ruksak menej... Na druhej strane, ak človek býva vo favele, neznamená to hneď, že je kriminálnik, alkoholik, drogovo závislý alebo díler.

V Riu je veľká priepasť medzi bohatými a chudobnými a táto sa neustále zväčšuje. Napriek tomu to nie je prekvapujúce, ak vezmeme do úvahy obrovský počet ľudí, ktorí tu žijú - v súčasnosti je to viac ako 10 miliónov. Z nich počet nemajetných ďaleko prevyšuje počet majetných. Skutočne, súčasné rozdeľovanie bohatstva je receptom na neustále napätie bez ohľadu na to, ktorý koniec palice držíte.

Ekonomická nerovnosť v Brazílii dosiahla extrémnu úroveň, napriek tomu, že je jednou z najväčších ekonomík na svete. Brazília roky čelí vážnej hospodárskej kríze, ktorá so sebou priniesla aj vlnu nezamestnanosti. Táto vlna znížila všeobecný príjem krajiny, najmä príjem v spodnej časti sociálnej pyramídy. Dôsledkom je nárast nerovnosti pracovných príjmov, chudoba a stagnácia snáh o nápravu rozdielov v odmeňovaní oboch pohlaví, ako aj zhoršenie príjmovej bilancie medzi čiernymi a bielymi.

Aj keď sa v poslednom období zaznamenáva určitý pokrok napriek tomuto je tempo vývoja veľmi pomalé a latinskoamerický gigant je stále videný ako jedna z ekonomicky najnerovnejších krajín na svete. Len pre predstavu, V Brazílii by niekto zarábajúci minimálnu mesačnú mzdu musel pracovať 19 rokov, aby zarobil rovnaké peniaze ako zarobí za jeden mesiac Brazílčan patriaci k 0,1 % populácie najbohatších.

Nerovnosť v Brazílii sa znižuje a ak by pokračovala pri súčasnej miere, krajine by trvalo asi 75 rokov, kým dosiahne súčasnú úroveň príjmovej rovnosti v Spojenom kráľovstve. V porovnaní so svojimi susedmi je Brazília 35 rokov za Uruguajom a 30 za Argentínou.