Tradície Grónska

Pozdravujem všetkých 16 statočných, ktorí sa zúčastnili najväčšej výpravy do Grónska v celej BUBOhistorii. Príjemných 5-10 stupňov a nonstop svetlo nás sprevádzali počas celej doby na najväčšom ostrove sveta. Dva a pol milióna km štvorcových a len 60 tisíc obyvateľov. Hory vysoké štyri tisíc metrov a nekonečné grónske more plné krýh a ľadovcov. Z helikoptéry sa Vám naskytnú pohľady o ktorých ani nesnívate. Ste na pochybách, či to nie je len plagát ktorý niekto pred vás nainštaloval. MY sme sa pohybovali na východnom pobreží, ktoré je omnoho odľahlejšie ako západ. Najväčšie mesto Tasiilaq má len 1800 obyvateľov a asi 500 psov. Psy tu vo veľkej miere prevyšujú počet snežných skútrov a aj to je dôkazom toho že východné pobrežie ostáva naďalej verné tradíciám. Psy zavýjajú deň aj noc a keď sa rozšteká jedna strana dediny spontánne sa pridá druhá. Vonku pred domami nečakajte záhrady, vedľa sušiakov na prádlo a sa sušia na konštrukciách ryby spolu s tulením mäsom. Hoci mladí majú smartfóny a používajú Instagram, na najväčší grónsky sviatok pripravujú tradičné člny na ich veľkú plavbu. Natierajú kajaky z tulenej kože tulením tukom, aby boli vodotesné. Typické masky a amulety odhanajuce zlých duchov zvané tupilaq, ktoré vyrezávajú z tulenej kosti alebo sobieho parožia môžete kúpiť v malých dielničkách priamo od miestnych inuitov. Ak si myslíte že je to lacné, ste na omyle. V Grónsku je drahota, veď je tam všetkého málo. A keď to málo náhodou predávajú tak si priplatíte. Po lete helikoptérou na ľadovec a plavbe medzi ľadovými kryhami sme preskúmali okolie a vybrali sme sa na trek. Údolím kvetov, cez neskutočnú panenskú prírodu, prešli sme okolo niekoľkých zmrznutých jazier a vyštverali sa na nepomenované kopce, prešli sme až k fjordu, kde na ľadovej kryhe domáci rybár lovil ryby. Pri otázke ako sa dostane späť na breh len rozhodil rukami a usmial sa že má čas...počká kým ho to prirazí k brehu. Grónsko je úžasné, najmä východ je neskutočne autentický a ľudia sú stále čistí a nepostihnutí rýchlou dobou.